« EDMOND … »
Léspozisyon, Müzé Villèle
19 désanm 2022 apartir

Zarshiv départmantal La Rényon sanm Müzé istorik Villèle la-fé in léspozisyon po mète anlèr Edmond Albius, in pèrsonaj renomé La Rényon. An-plüs léspozisyon-la i aporte nouvo ransègnman dessi son vie.

 

 

 

 

 

Edmond lété lésklav Pierre Ferréol Edme Bellier de Beaumont k’ la-amontre ali lortikültir, la botanik. Lané 1841, li néna 12 z’an, Edmond i trouve koman i fo fé po gonde flër la vaniy. Parlfète li fé démare in rézo ékonomik ke va fé la répütasyon Lil Bourbon, konm lo kafé.

Nou na poin bonpé doküman dessi son vie. Lo prinsipal i sorte dan la koréspondanse Mézières-Lepervanche sanm Féréol Bellier, plüs dé-sèrtin doküman la-trouve dann zarshiv.

19 désanm 2022 apartir, va gaingne trouve léspozisyon-la dan jardin lo Müzé Villèle.
I gaingne trouve ali ossi dessi intèrnèt en anglé, en portugué, en kréol rényoné.

 

 

Dékouve léspozisyon-la

Lo « Portail Esclavage » en kréol rényoné

Po mète en valër la lang kréol, épila pou k’ toute Rényoné i pran zot part dan lo « Portail Esclavage », lo Müzé Villèle, la-komanse in gro travaïy tradiksyon son bann tèks, gran kolaborasyon èk Lofis la lang kréol.

Po fassilite laksé, n’i propoze ossi bann vizitër in vèrsyon kozé toute tèks bann shèrshër la-ékrire..

Sèt ané, n’i prézante azot la tradiksyon kréol bann zartik publié dann rubrik « Sossiété d’plantasyon ».
Shantié-la va kontinié toute lané 2023.

Lofis la lang kréol la lé né lané 2006, i lé là « po tas maniér i koné mié, i mète anlér la lang kréol La Rényon, pou k’ lang kréol-la i pran son plas dan la sossiété, pou k’ bann Rényoné i akorde èk zot deu lang : kréol èk fransé.»
Depi ça, Lofis i amène bonpé travaïy promosyon nout lang rényonèz, par bann rankonte, léspozisyon, laktivité kultirèl. Nout lassossiasyon i amène ossi in travaïy konsékan lékipman la lang par son prope reshèrsh, son bann publikasyon déssi lékritir, la gramèr, lo vokabilèr kréol rényoné.

Cé po ça, Lofis la lang kréol, la-aksèpte la domann Konsèy départmental, èk son préokupasyon ofèr bann Rényoné la tradiksyon lo bann publikasyon son bann müzé dann zot prope lang : èk lo livré prézantasyon son troi Musées de France, néna kèk temps ; épila, astèr, èk lo bann tèks lo « Portail Esclavage  Réunion » Müzé Villèle.

Lédisyon 2022

Ankor inn fois 20 Désanm 2022 i promé ète in Gran 20 Désanm !

Konm depi 2018, lo Départman i vë fète labolisyon lésklavaj, par deu manièr :
• dabor inn i vé mète, nout toute Rényoné, ansanm otour in date kapital dann nout listoir , dann in landroi sinbolik po lo sistèm ésklavajist, là mèm ouça va inoguire dann deu-troi zané in müzé Villèle, èk in nouvo lidé po rakonte anou listoire lésklavaj èk l’habitation ;
• épila i vé invite bann pèrsonalité, bann zékspèr i sorte kissoi la France kissoi dann péi losséan Indien, po partaje sanm nou ce souvnanse-la.

 

 

 

 

 

 

Lo program po 2022 lé rish, lé bien ranpli. Sar lokazion
• po fé konète lo projé futur müzé-la i avanse (shantié arkéolojik) ;
• po fane nouvo konésanse istorik (ce lané Edmon Albius sar anlèr) ;
• po mète anlèr bann léritaj lépok lésklavaj (nout lang kréol, nout maloya, nout manjé…) ;
• po partaje la fète la libèrté, san-fasson.
Lo démaraj Gran 20 Désanm la-fine komansé ansanm lakèy la Journé Listoir, lorganizasyon lo Tray Villèle, la distribusyon bann trofé po bann kourse lo maronaj… en atandan lapotéoz lo 19, 20 désanm.

Mi souète 5èm lédisyon-la sar ossi gadianb k’lézot avan, solanèl, fratèrnél en mèm-tan!

Cyrille Melchior,
Lo prézidan Konsèy départmantal

 

 

Dékouve lo program