Nouvo kontribüsyon
Bann zésklav « Mozanbik » dann Bourbon, dapré çak Eugène Huet de Froberville la-ékrire kan lü lété La Rényon lané 1845

In lartik listoriène Lafrik, Klara Boyer-Rossol, la-ékrire.

Eugène Huet de Froberville (1815-1904) té i sorte dann in famiy laristokrate franko-morisyin, lü lété rish, rantié, gabié po lart èk la sianse.

Dann zané 1840 lü la-fé in gran létüd dessi « bann lang depi Louèst Lafrik jiska lo Süd lékoitër ». Lü la-fé son lankèt ansanm bann zansien prizonié déporté par la trète zésklav an-missouk dann zil Maskarègn.

Kanmèm lü la pa réste lontan Bourbon, mois d’novanm 1845 lü la-koze ansanm 200 « Mozanbik » parla.
Lü la-ramasse ansanm banna lo kozman bann lang Lèst Lafrik èk bann zistoir té i rann-konte la violanse lésklavaj dann lil plantasyon kolonial-la. Ali-mém lü la-énète Moris dann in famiy propriétèr zésklav, Eugène Huet de Froberville la bien konpri lèrk lü té Bourbon, koman lésklavaj dann koloni fransé-la, té i doi ète aboli.

Bann Huet de Froberville lavé tonbe kamarad ansanm bann famiy kolon fransé té i sorte Moris (la vni anglé lané 1810). Apréça la-instale azot Bourbon dann zané 1820, konm bann Lory èk bann de Tourris. Eugène de Froberville èk son madam lavé rèste la kaz banna lépok zot té Sin-Dni, Sinte-Mari, épila Sinte-Süzane.

Prosper Eugène Huet de Froberville]. Eugène Maurice.
1891. Photographie sur plaque de verre.
Coll. Bibliothèque nationale de France, SG PORTRAIT-2146

Froberville la-ramasse ansanm bann zésklav lo propriétér té i akéye alü, épila lü la-marke dann in karné, lo kozman bann lang Lèst Lafrik. Bann karné-la la-réste lontan ramassé dann zarshiv privé Froberville (an Franse), lo bann karné, toute çak lü la-ékrire, lo bann létr’, lo bann déssin Eugène de Froberville néna in gran linportanse po konprann, po rofé son lankèt dann Bourbon, épila ar-rande bann kozman demoun afrikin pri dann lésklavaj.

Anparmi bann « Mozanbik » Froberville la-koze ansanm dann Bourbon, la niabou trouve 4 bononm èk 1 madanm, la-artrouve zot nom-d’famiy, kèl koté zot té i sorte, zot lang, zot kültir, épila in morso zot shomin la vi.
Ça, té bann déporté dann zané 1820-1830 parla, depi Mozanbik jjska Bourbon, zot lé dan lo ron bann dèrnié prizonié la trète la-arive zésklav dann koloni fransé Losséan Indien-la. Akoz la-ramasse zot lang, zot nom-d’famiy, zot kültir Lèst Lafrik dann lésklavaj, lé paréy in maniér rézistanse po çak la- rèste vivan dann lo bann travérsaj forsé dessi la mér.

Lire lartik-la

____________________________________________________________________________

Klara Boyer-Rossol cé in listoriène résponsab bann roshersh-la. Son tèze-doktora dessi bann « Makoa » dann Louèst Madagaskar (Lünivérsité Pari 7) èl la-gaingne lo pri bann téze 2015 par lo Comité National pour la Mémoire et l’Histoire de l’Esclavage (CNMHE). Shèrshër po lo Centre International de Recherches sur les Esclavages et les Post-Esclavages (CIRESC), jordi èl néna inn bourse intèrnasyonal (2024-2025) par lo Bonn Center for Dependency and Slavery Studies (BCDSS) Lünivèrsité Bonn.

Lo troi frèr
Sandrine Plante

23 mé 2024-la, in journé po rande in lomaj bann viktim lésklavaj kolonial, lo Müzé istorik de Villèle i assosié èk la Fondasyon po la mémoir lésklavaj po mète an-valèr lo skültir lartis Sandrine Plante, « Lo troi frèr ».

Instalé dann la shapél pointü, lëv-la i fé rapèle lo révolt bann zésklav Sin-Lé lané 1811.
Révolt-la, la-éspasse rantr’ lo 5 ék lo 8 novanm 1811. Sé lo sël gran révolt zésklav nou koné dann La Rényon. Bann kolon la-mate alü dür-mèm. 15 anparmi bann révolté la-té dékapité dovan lo püblik dann moi d’avriy 1812 : 2 Sin-Dni, 4 Sin-Pol, 5 Sin-Leu, 2 Sin-Pir, 2 Sin-Bénoi.

Skültir-la i fé amonte troi zésklav kondané a mor.

« Lo promié, koté gosh, lo pli vié, in robèl èk son zorèy koupé, èk la mark lo kou épila dann in gran tristès, i apuiy dessi zépol son frèr ; çat dann milié lé an-shalër, li plira pa jiskatan li mor, po li mèm, po son bann dalon, po son famiy ; lo plü jèn-jan, malgré li lé lo plü gran, lo plü kosto, lavé pa majine ça té i sar vire dann malèr… »
Sandrine Plante

Sandrine Plante la-énète lané 1974 dann Puy de Dôme. Son momon té in Loverniate, son papa in Rényoné i sorte Salazi. Son bann roshérsh dessi listoir La Rényon la-aprande aèl son prop déssandans èk zésklav, poçamèm èl la-mète son déstin dann listoir lésklavaj depi 15ém sièk jiska jordi.

« In devoir la mémoir, po sèrve listoir, pangar i oublie…
Mon kréasyon lé pa po fé plézir lo zié, sé po rakonté …
Parlféte mon kréasyon sé in langajman konmsi mi krie po tout bann zoprimé dopi ièr jiska jordi. Mon bann pèrsonaj, an vré grandër, nadéfoi plü gran ankor, i rakonte partou dessi la tèr, lésklavaj, lo bann séparasyon… so kalamité-la i roprodui konm in malédiksyon, li toushe ankor plüs 30 milion domoun.
Mi arétar-pa jamé krié, parsk’amoin, in fanm mon lépok, dann mon péi mi gaingne fé. Nout toute ansanm otour nout Momon la tèr. »
Sandrine Plante

Lire lartik Gilles Gérard La révolte des esclaves de Saint-Leu, novembre 1811