Nouvo krontribusyon
Bann fanm ésklavizé dann Bourbon

In lartik listorien Prosper EVE la-ékrire.

Nou trouve pa tro ransègnman po bien koze dessi bann demoun ésklavizé, sirtou po bann fanm. Nadéfoi bann ransègnman-la lé trafiké éksepré.
Bann zané i vien éspassé, mwin la-sobate dür po niabou argaingne la pièr tonbal lo famiy propriétèr lésklav Delphine lavé fé kado aèl. Èl lavé gaingne lo nom « Hélod » po son lafranshisman lané 1835. Banna la-vole la pièr-la lèrk la-fé artoune bann rèste lo poèt Charles Leconte de Lisle, po done in tonb korèk mésoman mantër lo pirate La Buse.

Auguste Logeais lavé ékrire in lépitaf po lésklavizé Cécilia la fiy Janvier. Kan èl lé mor son bann propriétér lavé rofüze mète lépitaf-la dessi sa tonbe. Lané 2021, la-fini par mète devan lantré simetièr Sin-Benoi. I fo fé tout çak i gaingne po sovgarde bann patrimoine, po niabou mète in féklèr dessi listoir bann fanm ésklavizé-la.


Bann fanm ésklavizé lé parèy bann bononm kissoi po travaïy kissoi po bann pünisyon. Zot lé parèy in lobjé po lo maitr’ konm po lo bann bononm zésklav, sirtou kan zot i marié. Dann toute lo périod lésklavaj, sirtou kan la koloni la-désside fé do-sik, zot kantité lé vréman féb par rapor bann bononm. Rantr’ bann zésklav bononm èk fanm néna toultan ralé-poussé. Bann fanm ésklavizé i profère rèste sélibatèr. Konm na pwin bonpé, zot i shoizi rèste an-ménaj pangar i abüze tro dessi zot, parsk lo bononm la për i abandone alü.
Par kont, dann mariaj zot i pé gaingne lo kou ansanm zot mari si zot i tronpe alü, parsk i di bien, lèrk in kouple i prète sèrman fidélité, çat i tronpe l’ot va gaingne koud’shabouk dessi la plasse püblik par çat lé viktim. Po pa tape son madanm dovan demoun, lo mari tronpé i profère korije aèl dan la kaz.

Par lo konkübinaj, lo fanm ésklavizé, i rofüze ète dominé par in bononm. Par lo bann kondisyon diféran, sitüasyon-la la‑rèste èk in bonpé linégalité, in bonpé la violans dan La Rényon. Forstan lésklavaj i détrui demoun, lo bann bononm ésklavizé i tire modèl dessi zot bann maitr’, po tonbe dan la violanse dessi lo plüs fèb (bann fanm èk bann zanfan), po fé lo kapor, po fé réspèkte azot.

Lire lartik-la

Nouvo Kontribusyon
La Kaz Kervéguen

In lartik listorien Jean-François Géraud la-ékrire.

Bann rényoné i koné lo nom Kervéguen, soman in bonpé i koné pa bien kiça i lé. Néna piton, lantrepo, salle spéktak, deu-troi shemin i porte lo nom-la. I trouve ossi lo nom Kervéguen po patrimoine natürèl sinonça kültürèl. Jamé-jamé lü roprézante kissoi domoun, kissoi in famiy, lavé pourtan règne konm in dinasti la-marke listoir lékonomi La Rényon, kan-mèm lü la-pa rouve lo shemin son déstin.

Parlfète, néna 4 jénérasyon la famiy Kervéguen, la-dévlope in laktivité ékonomik. Ça la-aporte in bonpé po lil, sirtou Sin-Pièr dan lo Süd La Rényon, ankor plüs po son prop konte.
Bann Kervéguen i roprézante bien lo gran kantité Fransé métropolitin la-débarke dann bann koloni, sirtou Lil Bourbon, La Rényon konm i di jordi. Dopi la fin lo 17èm sièk jiska lo débü 20èm sièk, banna la-rogarde lil konm in protèksyon mèm-tan konm inn shanse.
Souvandéfoi té bann Breton — gabié dessi la mèr, i prétan cé zot la-arive jiska 30 % dan lo promié pëpleman lil, apréça, toultan, in bonpé la-kontinüé suive. Dé-sèrtin lété ossi bann pti hobereaux, sou la ménasse, san lavnir akoz lépok la Révolution.

La-éspasse konmça po lo promié Kervéguen. Lü la-débarke Sin-Pièr fin 18èm sièk lané 1796. Lü lété in moun la ptit’ noblès, soman li la-mète son kapab, son gouté, son toupé, po anrishi alü ti lanp-ti lanp.
Son bann déssandan va kontinüé dann komèrse, maryaj aranjé, zot lavé in bon linstin po biznèss. Ça la-amène azot rante dan lésploitasyon do-sik. Son garson Gabriel, son pti zanfan Denis André, son aryèr pti zanfan Robert la-ropran, dizon tèl-kèl, lo manièr-fé lo promié Kervéguen Denis Marie.

Zot i akapare la tèr po plante kane Sin-Pièr, Sin-Josèf, Sin-Filip, Létan-Salé, apréça Kartié Fransé dann Lèst. I rouvre in dizèn lüzine do-sik ansanm 3 distilri. Zot i fé travaïye plüs 1500 zésklav, 3200 zangajé a-monté. I trète azot parèy i fé dessi lézot domèn.
Mé-soman, i porte bien antansyon par rapor léta la sossiété, dan la manièr bann zafèr lo domèn i avanse. I modèrnize komkifo lo bann zouti d’travaïy, i rogroupe çat i pë ète rogroupé, i fé zinvéstisman somanké in pë riské. I koné koman touça la-fini dann débu 20èm sièk.
Parsk zot té gabié po lékonomi, zot la-ansèrve zot gayar po trafik dann larjan, jiska fé la magouy.
Mé-soman kan i rogarde bien, la famiy Kervéguen la toujour suive lézot, o-kontrèr bann Desbassayns, malgré lé vré zot domèn lété pa ossi gran çat banna, zot la-pa aporte inntiork konm nouvoté ditou.
Zot toupé èk zot kapassité i rèste jist dan lo kontèks lokal : bann zapui métropolitin, intèrnasyonal té i manke azot. Soman zot gayar i anpare pa bann malizé, bann frin par rapor in sitüasyon mondial té i rale-déryèr bann laktivité sükrié dann koloni.
An-plüs ke ça, in jénérasyon apré-lot, lo bann shèf famiy, aforse fé lo gro blan grokër, la-pa konpri lo bann shanjman sossio-politik lavé rande bann zésklav lib. Zot noré pü rande résponsab bann zafranshi sinonça bann zangajé.
Zot la-kontinüé domine la populasyon par la forse. Zot té i ostine po konsidère alü toujour sèrvil.
Robert Kervéguen, déssandan la dinasti, la-vive konm in foiraj, in santiman d’pa-kapab, dovan lo gran rotar lü navé, par rapor la sitüasyon istorik tèl ke lété apré lo promié Guerre Mondiale. Ça la-pousse alü bazarde toute son laktivité rényoné, kite la koloni, rotourne an Franse po vive èk larjan son famiy lavé ramassé dann in péi lü lavé jamé partaje lo déstin.

Parlfète jüsterézon, so bann kapayèr rapas’ la-lèsse jist deu-troi landroi ordinèr, faye kalité, po garde la mémoir bann Kervéguen.

Lire lartik-la

Nouvo kontribusyon
Bann zésklav « Mozanbik » dann Bourbon, dapré çak Eugène Huet de Froberville la-ékrire kan lü lété La Rényon lané 1845

In lartik listoriène Lafrik, Klara Boyer-Rossol, la-ékrire.

Eugène Huet de Froberville (1815-1904) té i sorte dann in famiy laristokrate franko-morisyin, lü lété rish, rantié, gabié po lart èk la sianse.

Dann zané 1840 lü la-fé in gran létüd dessi « bann lang depi Louèst Lafrik jiska lo Süd lékoitër ». Lü la-fé son lankèt ansanm bann zansien prizonié déporté par la trète zésklav an-missouk dann zil Maskarègn.

Kanmèm lü la pa réste lontan Bourbon, mois d’novanm 1845 lü la-koze ansanm 200 « Mozanbik » parla.
Lü la-ramasse ansanm banna lo kozman bann lang Lèst Lafrik èk bann zistoir té i rann-konte la violanse lésklavaj dann lil plantasyon kolonial-la. Ali-mém lü la-énète Moris dann in famiy propriétèr zésklav, Eugène Huet de Froberville la bien konpri lèrk lü té Bourbon, koman lésklavaj dann koloni fransé-la, té i doi ète aboli.

Bann Huet de Froberville lavé tonbe kamarad ansanm bann famiy kolon fransé té i sorte Moris (la vni anglé lané 1810). Apréça la-instale azot Bourbon dann zané 1820, konm bann Lory èk bann de Tourris. Eugène de Froberville èk son madam lavé rèste la kaz banna lépok zot té Sin-Dni, Sinte-Mari, épila Sinte-Süzane.

Prosper Eugène Huet de Froberville]. Eugène Maurice.
1891. Photographie sur plaque de verre.
Coll. Bibliothèque nationale de France, SG PORTRAIT-2146

Froberville la-ramasse ansanm bann zésklav lo propriétér té i akéye alü, épila lü la-marke dann in karné, lo kozman bann lang Lèst Lafrik. Bann karné-la la-réste lontan ramassé dann zarshiv privé Froberville (an Franse), lo bann karné, toute çak lü la-ékrire, lo bann létr’, lo bann déssin Eugène de Froberville néna in gran linportanse po konprann, po rofé son lankèt dann Bourbon, épila ar-rande bann kozman demoun afrikin pri dann lésklavaj.

Anparmi bann « Mozanbik » Froberville la-koze ansanm dann Bourbon, la niabou trouve 4 bononm èk 1 madanm, la-artrouve zot nom-d’famiy, kèl koté zot té i sorte, zot lang, zot kültir, épila in morso zot shomin la vi.
Ça, té bann déporté dann zané 1820-1830 parla, depi Mozanbik jjska Bourbon, zot lé dan lo ron bann dèrnié prizonié la trète la-arive zésklav dann koloni fransé Losséan Indien-la. Akoz la-ramasse zot lang, zot nom-d’famiy, zot kültir Lèst Lafrik dann lésklavaj, lé paréy in maniér rézistanse po çak la- rèste vivan dann lo bann travérsaj forsé dessi la mér.

Lire lartik-la

____________________________________________________________________________

Klara Boyer-Rossol cé in listoriène résponsab bann roshersh-la. Son tèze-doktora dessi bann « Makoa » dann Louèst Madagaskar (Lünivérsité Pari 7) èl la-gaingne lo pri bann téze 2015 par lo Comité National pour la Mémoire et l’Histoire de l’Esclavage (CNMHE). Shèrshër po lo Centre International de Recherches sur les Esclavages et les Post-Esclavages (CIRESC), jordi èl néna inn bourse intèrnasyonal (2024-2025) par lo Bonn Center for Dependency and Slavery Studies (BCDSS) Lünivèrsité Bonn.

Lo füzi François Mussard, shassër bann maron

10 mé 2024. Po lo 19èm Journé nasyonal la mémoir lésklavaj, lo bann trète èk zot labolision épila ansanm la Fondation pour la mémoire de l’esclavage, lo müzé istorik de Villèlle i fé in lonér po «lo füzi Mussard».

Larm-la i prétan cé lo füzi lo Roi Louis XV la-fé kado François Mussard, in shassër zésklav renomé dann lil Bourbon, an romèrsiman son travaïy. Po done lanvi domoun fé la shasse bann zésklav la-parti maron, la Compagnie des Indes i anbarasse pa po fé bél-bél kado po lo konte lo Roi la Franse.
Lané 1754, François Mussard, lo pli gran shassër zésklav maron té i komande in patrouy, la gaingne ansanm la Compagnie des Indes, an romérsiman son travay, in füzi èk deu pistolé dékoré èk lo blazon la konpani an-larjan.

Inscription gravée sur la pièce de pouce : DONNE PAR LE ROY

Dann 18em sièk, lo mékanik siléks bann füzi i fé k’té konpliké po tiré, parlfète cé rienk bann shassër lé plüs gabié té i niabou tiré épila rosharjé inn dérièr l’ot, san arète kour dérièr bann zésklav.
Kan i rogarde bien füzi-la, i romarke koman po fé pète larm-la, lé pa par in platine an silèks, mésoman lé par in sistèm kapsül konm i di, a-pèrküsion, plüs modèrn, la-invante dan lané 1807 (la date la-dépoze lo brévé) : lo shien i kongne dessi in kapsül an fulminate de mercure, promié lamorse par rapor lo shok …

Mésoman, i romarke bien platine-la lé kalkülé po fé rante in sistèm silèks (lo trou pardvan) èk lo bassiné dékoupé po mète son plasse in shominé. Shanjman-la, lavé fé apré kan bann kapsül platine té fine arivé, parèy la plüpar bann zarm dann débi 19em sièk, la-ansérve ankor apréça, ça i démanti pa la date lo füzi konm lo nom son propriétèr.

« Füzi Mussard, gardien la mémoir »

In léspozision anlèr létaj lo Müzé de Villélle jiska lo 20 déssanm 2024

« I ansèrve ali po shasse zanimo. An-promié füzi-la lé fé po la shasse. Apréça, li tonbe konm in lobjé « po rakonte la mémoir » akoz lassassina bann zésklav dann lépok-la.

Lané 2023, dan lo plan « in klass, in lëv ! », lo füzi François Mussard la-sèrve konm démaraj po lo projé bann zélèv lisé profésyonèl François de Mahy Sin-Piér (La Rényon).

Po la Nuit Européenne des Musées bann zélèv an-promière BAC PRO AMA Communication visuelle et plurimédia la-prézante in déssin zot la majiné a-partir lobjé patrimoine-la, anlèr létaj lo müzé.

Lo gran déssin dessi lo mür zot la-majiné avann fé, i amonte lo mayaj rantr’ demoun èk zanimo, lo jibié èk zésklav, po ça zot la-shoizi déssine in bann bébète. Zot la-amonte ossi çat bann zésklav té i kültive dann domèn, 17e sièk apartir, konm koton, kafé, kann.

IN PORTRE FRANÇOIS MUSSARD PAR LÜ-MEM

In zélév lisé François de Mahy la-fé

Domoun i koné jist mon nom, Mussard, mon pti nom François i fé plüs për ankor. Mwin lé né 25 novanm 1718 laba Argenteuil. Lo garson in kolon.

A mwin-mèm lo ronomé shassër zésklav maron dann lil Bourbon. I di mwin la « pürje » dizon tout lo bann sirk, son bann kan-maron épila in léjann i di konmsa sé mwin toussël la-tüé lo deu plüs gran shèf, Mafate èk Simandéf. 18èm sièk apartir, in bann zésklav la-komanse alé maron dan lé-O, ouça zot la-roganize zot kan poudbon. Mésoman souvandéfoi, zot lé oblijé ardsande dan lé-ba po vole zanimo, zarm, jiska bann fanm zésklav. Lo bann propriétèr i prande la kolér aforstan i vole azot, i di konmsa, va done in bon moné lo moun va trouve azot po tüé azot. Ansanm mon lékip nou roganize bann léspédisyon po boshe azot.
Na poin rienk mwin konm shassèr, mésoman domoun i koné amwin èk mon lékip nou tienbo, nou larg pa. I kri amwin « san-fatig », i di konmsa mwin lé jiska kapab rosharje mon füzi mèm-tank’ mi koure. Mwin la pa atande bann lord ofisyèl po roganize mon lékip, parlfète cé mwin lo plüs kador po fé travay-la. Lané 1744 apartir va pèye amwin po fé ça.

La Compagnie des Indes i kadote amwin konm rékonpanse in bébète füzi èk deu pistolé èk la kross an larkan.
Lërk i souke lo maron vivan, mwin lé san-pitié tél lé marké dan lo kode noir po La Rényon dann son lartik 38.

Koud’ fouét, in zorèy koupé èk in flër de-lys marké promié kou, in deuzièm flër de-lys èk lo jaré koupé deuzièm kou, la korde dann kolé troizièm kou.

« Ésploratèr lé-O » néna plüzièr landroi inportan i porte mon nom, tél la kavèrn Mussard, i tonbe laltitüd parla 2150 mètr’ dann kér Piton dé-Nèj.

©Lycée professionnel François de Mahy Saint‑Pierre (La Réunion). Tous droits réservés

Lettres patentes 1723
Léspozisyon dann Müzé Villèle
19 désanm 2023- 31 mars 2024

Po Gran 20 désanm 2023, Müzé istorik Villèle èk Zarshiv départmantal La Rényon i propoze azot dékouve la totalité bann Lettres patentes 1723, plüs konü par lo nom Code Noir des îles de France et de Bourbon.

Kode-la néna 54 lartik, i tire modèl èk sat bann Zantiy la-fé lané 1685. Lané 1723, i mète ali en plasse. Po toute lépok lézklavaj, kode-la i di koman sora bann relasyon rantr’ lo bann maitr’ èk lo bann zésklav, zot droi, zot lobligasyon shak koté, èk bann pinüsyon. I koze sürtou dessi la manièr fé konsta po la néssans, lo mariaj, la mor, la pratik la rolijion, lo travaïy, épila koman bann zésklav na pwin lo droi sivil…

I amonte léspozisyon dann jardin Müzé Villèle. I pé rogarde ali ossi par linternèt.

20 Déssanm
Férié La Réunion depi 40 an
1983-2023

In pti-liv listorien Gilles Gauvin la-ékrire.

Dopi promié kou départman La Rényon la komanse roganize ça lané 2018 Müzé Villèle, lo Gran 20 Désanm i vé garanti fé konét an gran, par toute kalité maniér, toute çak la-trouvé dessi listoir lésklavaj La Rényon, çat labolisyon, lo markaj la-rèste dan la sossiété, épila la fét po marke la fin so mové lépok nout listoir.

Pti-liv-la lé fé po samém. Li la-sorte jist po lo karantiém lanivérsér la loi 30 juin 1983. Loi-la la-rande férié lo jour la-anonse labolisyon dan La Rényon.
Lo travaïy listorien Gilles Gauvin i amonte bien koman nout 20 Déssanm la-fé son plasse tilanp-tilanp dan lo kalandrié ofissiél, kültirél , konm dan la mémoire La Rényon dann so karante lané-la.

My Name is February (Mi apèle Févriyé)
Léspozisyon Müzé Villèle, 18 désanm 2023 – 30 oktob 2024

In bann lidantité amaré ansanm lésklavaj

18 désanm 2023 apartir jiska 30 oktob 2024, Müzé istorik Villèle va amontre léspozisyon My name is February (Mi apèle Févriyé), Müzé Iziko Slave Lodge lo Kap (Lafrik dü Süd) la-kréé.

La Compagnie néerlandaise des Indes orientales lavé amène bann zésklav konm mindëv forsé po lo dévlopman la koloni lo Kap. Lo promié bato sharjé zésklav la-parti lané 1658. Rantr’ 1658 èk komansman bann zané 1800, la-kapaye plüs ke 63 000 bononm, fanm, zanfan, té i sorte Madagaskar sinonça Mozanbik, Zanzibar, Linde, épila ossi dan bann zil Lèst Linde : Sumatra, Java, Zil Sélèbe, Ternate, Timor (Lindonézi). La-amène azot jiska lo Kap konm zésklav.
Banna la-pèrde zot kaz, zot famiy, zot zami, zot kültir, zot langaj, zot relijion, zot lidantité, la-fé èk bann zésklav-la lo bien d’ot moun. Zot lavé pü okin droi dessi zot prop zanfan ; té i kontrole toute çak zot té i fé, travaïy konm zanfan ; zot té i pë pa possède in bien ditou, zot té pa lib shoizi po kiça zot té i vë travaïye sinonça kèl kalité travaïy zot té i vë fé.
Promié débü dann lo Kap, la Compagnie néerlandaise des Indes orientales lété lo plüs gran propriétèr zésklav. Füramezir, plizanplis sitoyen lib (té i apèle azot « free burghers ») la-instale dessi la tèr lo Kap, azot ossi la-fé travaïye zésklav, parlfète, komansman zané 1700, la kantité zésklav « propriété » bann sitoyen lib la-ogmanté.
An-jénéral, bann « zésklav la Compagnie » té i garde zot prop nom, malgré bann fonksyonèr té i ékrire ali an-foutan, té i ajoute landroi bann zésklav té i sorte (par égzanp, Abasembie van Zanzibar, Nelanga van Mozanbik, Mabiera from Madagaskar, Toemat van Sambouwa, Domingo van Malabar, insi-d’suite). Tanka bann zésklav « propriété » bann sitoyen lib, té i done azot in nouvo nom. Shanje lo nom bann zésklav té in manièr fé pèrde azot zot lidantité.
Néna défoi, bann sitoyen lib té i done zot zésklav bann nom istorik, souvandéfoi par rapor in lanprër, sinonça in gran pèrsonaj konm Alexandre, Hector, Titus, Hannibal oussinon bann nom té i sorte dann Lansien-Téstaman : Moïse, Adam, Abraham, David. Néna d’ot té gaingne in nom an-foutan, i fé onte konm Dikbeen, Patat.
Bonpé propriétèr té i done zot zésklav bann nom navé dann kalandrié, par rapor lo mois lavé débarke azot lo Kap, konm February, April, September.

La-fé léspozisyon-la apartir plüzir kozman èk bann demoun lo nom d’famiy i sorte dann kalandrié. I komanse fé majine anou parkoman lo passé ésklavajis i tonbe nout patrimoine, pa rienk lo Kap parèy dann toute Lafrik dü Süd, kanmèm souvandéfoi i oubliye ali, i borde ali. Nou rakonte zistoir-la po rande in lomaj toute bann demoun, an-poundiak, dérassiné par forse dann plüzir landroi Lafrik sinonça Lazi, po amène azot lo Kap. Cé par zot travaïy la niabou bati bann ville, bann vilaj, bann fèrme Lafrik dü Süd.

« Si zot i pliye, zot va rèste atèr. Soman, zot-mèm i pé désside lève doboute – ça bann zistoir çat la-levé. Ça bann zistoir léspoir ».                                                                                                                           
                                                                                                                             Desmond TUTU, larshévèk émérite

Inn ti-muzik de-lo,
Mon pate atèr dann santié,
Maron m’i refé néssanse

In kréasyon an-rézidanse Geneviève Alaguiry

Rézidanse-la la-komanse lindi 16 oktob 2023. Té in lidé po réalize in skültir po anlérize lo Maron. Va éspoze skültir-la dann « Gran 20 Déssanm » Müzé Villèle.

La-demande lartist Geneviève Alaguiry po amène projé-la. Son bann réalizasyon an-papié mashé, lavé inprésyone demoun, sirtou çat él la-fé cé dèrnié-tan.

Dann rézidanse kréasyon-la navé deu lidé : dabor-inn, krée in lëv orijinal dessi lo Maron, épila fé partissipe bann jëne promosyon 31 Lakadémi bann Dalon¹ po fé dékouve azot lo métié zartist-vizüèl, fé konète azot lart èk la kréasyon.

Bann jëne Lakadémi bann Dalons i travaïye dessi lo skelète la skültir

La skültir an-papié mashé i fé majine bann « maronèr è maronèz » : demoun i roprézante bien la libèrté issi La Rényon. 5 tète bononm, fanm, zanfan i sorte dérièr ranpar d’piton dann lintérièr lil, i roprézante bien bann pëp i sorte Madagaskar, Lafrik, Linde sinonça Kréol lé né Bourbon, la plüpar demoun la-fé énète la popülasyon La Rényon jordi.

Geneviève Alaguiry la pa tro voulü amonte la soufranse mé plito léspoir, lo rèv, dé-sèrtin « maronèr è maronèz » la niabou réalizé. Lo manièr zot bann figür lé roprézanté — trankil, lo zië fèrmé, sourian, la tète levé koté zot rèv d’inn vi lib, koté in lavnir po bati — i tonbe konmsi zot i sorte dérièr deu piton séparé par inn rivièr, konm in trasse zot shemin, in sinbol la vi.

Inn ti-muzik de-lo, Mon pate atèr dann santié, Maron m’i refé néssanse. Inn skültir Geneviève Alaguiry. 2023

Zot i sorte pa rienk dérièr bann piton, azot mèm i fé lo piton. Zot toute, nout Cimandef, Marianne, Anchaing, Héva, Mafate… lo bann promié la-trouve lintérièr lo péi, depi dann fon jiska anlèr. Zot, la-kapaye bann landroi lo plüs malizé, lo plüs dür, soman lartist i amonte koman banna la niabou vive tèrla. Bann fèiy lor, koulèr la lumièr, la pèrféksyon, i fé majine lo bann santié. Lümièr-la i roprézante la vi, i rakonte anou demoun la-sorte dan la mor sossial, lésklavaj po gaingne in vi d’libèrté dann maronaj. Olërk ashève toufe dann son kondisyon zésklav, lo Maron la-arive jiska in pèrfèksyon dann son libèrté li la-sobate po gaingné : « (…) Maron, m’i refé néssanse. »

Geneviève Alaguiry cé in lartist an-lart plastik. Èl la-énète lané 1986 La Rényon. Lané 2010 èl la gaingne in diplom DNSEP Lékol Supérièr Bo-z’art La Rényon, épila lané 2011, in Mastèr 2 Lünivèrsité Paris 8. Bonër-bonër, èl i fé in reshèrsh dessi la kondisyon demoun, parlfète èl i poze késtion dessi la sossiété 21èm sièk, i fé jiska marshandiz èk demoun, èk lo monde.

Geneviève Alaguiry lé in lartist i voyaje dann in bonpé pratik diféran : déssin, lékritür, pérformanse, linstalasyon, vidéo / lanimasyon, skültir, fotografi.
Èl la-partissipe pluzir léspozisyon koléktiv, él la-fé d’rézidanse Paris, Moris, La Rényon.


¹ Lakadémi bann Dalon cé in dispozitif éspérimantal po linsèrsyon sossial proféssionèl ke lo Départman La Rényon la-mète an-plasse po bann jëne, 18-25 an, volontèr, motivé.

Nouvo kontribusyon
Parkoman lésklavaj kolonialist té i modifié lo rol in papa

In lartik ékri par David GOULOIS, doktèr psykolog, psyko-patolojist.

 

18- Saint-Denis de la Réunion – Rivière des Pluies – une case à l’ombre des cocotiers. Années 1950. Photographie. Coll. Musée Léon Dierx, Fonds Hibon de Frohen, ME.2020.1.50.1

Astër-la nou rogarde byin lo rol in papa La Rényon. Po nou, i rosanm la maniér lo mouvman la sossiété iér konm jordi la-aranje lo rol in papa, la-toushe jiska lo psykopatoloji la vi bann famiy : par lésklavaj, lo papa èk son lotorité té pa la ; d’inn jénérasyon d’si lot, tout té i baze dessi lo momon. Nou éssèye rogarde sitüasyon-la par lo koté étnopsykanalitik.


Mo prinsipal :
Lésklavaj- patèrnité- matrifokalité- violanse- La Rényon- étnopsykanaliz

Lire lartik-la

Gran ronnkozé « In zésklav, in moun »
moi d’novanm 2023 rantr’ lo 22 èk lo 25

Lané 2023 i marke lo trisantnér lo Lettres patentes la-sorte moi d’désanm 1723 (Kod noir). Po ça-mèm, Lassossiasyon istorik intèrnasyonal Losséan Indien, ansanm lo Départman La Rényon, i anprofite la Semèn listoir Indianocéanie po li organize in gran ronnkozé intèrnasyonal « In zésklav, in moun ».
Rankonte-la i méte ansanm in bann shérshër i sorte diféran landroi rantr’ lo 22 èk lo 25 novanm 2023.

 

1723. In lané inportan po lil Bourbon po çat i konsèrne lorganizasyon la jistis èk lo régloman lésklavaj.

 

 

 

Lërk in loi dann moi d’novanm 1723 i méte an-plasse in Konsèy Provinsyal dann Lil de Franse épila i ranplasse çat Lil Bourbon èk in Konsèy Sipériër, la loi lo deu tribinal i doi baze dessi lo bann lordonanse royal 1667 èk 1670. Sinpleman kissoi la loi moi d’mars 1711 konm çat moi d’novanm 1723, lo deu i koze pa ditou dessi lo régloman po organize lo trétman bann zésklav.

Dann son gran zangoun moi d’novanm 1718, lo Konsèy Provinsyal i ékrire in tèks la loi parèy çat i fé dann Martinik. In morso tèks-la i di « bann zésklav i rode sobat sar amaré dessi in rou, shabouké épila lèsse azot mor la-mèm. »

La Compagnie Française des Indes Orientales lavé bezoin in tèks po di kèl plasse lo zésklav néna. Lo roi Louis XV la-ékoute ali. Moi d’déssanm 1723 li la-sorte lo Lettres patentes po di kèl plasse, kèl rol, kèl trétman navé po bann zésklav.

 

 

2023. Tèks la loi-la, la-ékrire dann promié-débü lo Siècle des Lumières. Ali mèm i rokoné moun-la, zésklav-la, konm si li té in mëb èk in lâme. Na in bonpé demoun la-étüdié tèks-la, konm par égzanp lo travaïy an-profondër Louis Sala-Molins la-fé, po di vréman tèl ke lété. Alors, i mérite nou arkoze in kou dessi, kan-mèm troi sièk la-fine passé.

Voir lo progranm ronnkozé-la

Nouvo kontribüsyon
In ot manièr rogarde bann zésklav rézistan dann dèrnié sièk lésklavaj (1750-1848)

In lartik listorièn Audrey Carotenuto la-ékrire

Dann dèrnié sièk lésklavaj, bann travayër forsé La Rényion i bèsse toujour pa la tète. Zot i aspère pa trankilman in soi-dizan libérasyon dann in nouvo sossiété plüs gayar po zot. Zot i tashe-manièr tienbo èk la violanse kolonial zot i vive touléjour po vréman. Zot gran kouraj, malgré i afishe pa tro, sé d’niabou réziste par rapor la violanse férosse lo sistèm kolonial.

L’évasion. Tony de B., del. ; Félix, sc. Estampe. In Les marrons de Louis Timagène Houat. Ebrard, 1844.
Coll. Archives départementales de La Réunion. Bibliothèque administrative et historique, inv. BIB2896.12

Konmsamèm zot i kontinüé zot manièr-fé la rézistanse, konm dann promié débü, mèm-tan füramézür zot i adapte ali.

Nou la-trouve dann zarshiv la jüstisse, troi lékzanp i amontre bien lo troi fasson prinsipal bann zésklav i amène la rézistanse. Va pèrmète a-nou done dé-troi rézülta dékonté po fé konparézon dan lo dèrnié santénn lané lésklavaj.

Lo promié gran famiy sé bann rézistanse par konsèrvasyon. Po toute bann zésklav, la- koupe zot rasine kültirél : shak morso zot tradisyon kissoi dansé, kissoi shanté ousinon rakonte zistwar sé in viktoir par rapor lo dégrénaj zot lidantité. Inpé d’fanm po rofüze la violanse, i fé pü d’zanfan. Dann zarshiv, lo plüs kouran sé sirtou la konsèrvasyon matériél parsk i oblije fé d’zafér an déor d’la loi.

Lo deuziém famiy sé la rézistanse par rüptür : lo prinsipal rézistanse sé lo maronaj parsk li korèsponde mié èk la jéografi La Rényon, ansanm son tralé piton, malizé po rèste-la, san zabitan ditou ; lo maronaj kissoi sü-l’kou, kissoi po in-tan sinonsa po toultan i amontre bien koman bann nouvo zésklav, Noir konm Malgash té i süport’ pa zot kondisyon. Dann zot rève rotrouve la tère zot zansète, la plüpar bann Malgash i sove par la mèr.

An dèrnié la rézistanse-totoshman i abime, i kraze bann prodüksyon, sinonsa lo bann kolon zot mèm ; rézistanse-la i rogroupe toute kalité violanse zésklav i ansèrve po kasse son shéne, violanse jiska dessi li mèm nadéfoi.

Lire lartik-la

Linogürasyon lo Müzé Intèrkontinantal Lésklavaj Port-Louis (Moris)

Lo Müzé Intèrkontinantal Lésklavaj la-rouvèr po lo püblik lo 4 séktanm 2023 Port-Louis (Moris), 12 zané apré lo travaïy la komisyon Justice et Vérité la-té kréé po rofé in gatür rantr’ lo pép morissien èk son listoir.

Nouvo müzé-la rienk po listoir lésklavaj i tonbe dan lansien lopital militèr Port-Louis, inn dé promié gran batiman lansien koloni fransé bati lané 1740, kan Mahé de Labourdonnais té gouvèrnèr Lil de Franse.

Vue de Port-Louis Ouest. 1859. Source : Blue Penny Museum

Landroi- la i rakonte in bonpé d’zafèr. Cé bann zésklav la-monte lo batiman. Parlfète, li porte la mémoir la soufranse dann listoir Moris.
Lo shantié po rofé ali la-düre pluzir lané èk lo finansman gouvèrnman morissien. Lo Loto patrimoine, la Franse, lo Japon, Lamérik la-done larjan ossi. Bann shèrshèr èk zétüdian lünivèrsité Nante épila lo Müzé d’Akiténe Bordo la-mète zot grin-d’sèl, zot léspèrtiz po aranje lo diféran léspasse lo müzé.

Lo défi laranjman-la lé po mète bann vizitër dann in lanbianse, done azot in gran lémosyon par rapor listoir-la. Cé in manièr po ardone la parol bann zésklav, po amontre zot rézistanse plito k’zot soufranse.
Cé in léspèrianse po toute noute sens. Po ça, la-éspoze bann doküman dessi la kültir, la müzik bann zésklav. Dann in pièsse, bann o-parlér i joué bann promié séga la jamé ékrire dessi in partisyon. Dann in-ot i gaingne rogarde in Code noir dorijine, la bibliotèk Carnegie Curepipe la-prété. Doküman-la té i di la loi po bann kondisyon la vi zésklav. Li date depi Louis XIV.
Dan lo bann zobjé lé éspozé, ni gaingne dékouve deu-troi té i apartien zésklav. La-trouve ça kan la fé d’fouye larkéoloji dann in vié simetièr Albion, rantr’ 2021-2022 : bouton, zoutiy en zo, zano d’zorèy, shaplé.

 

Bann vizitër va gaingne sirtou dékouve in zimaj plin lémosyon i sézi : 63 buste étnografik Eugène de Froberville la-fé lané 1846 dann in plantasyon morissien. Ce bann figure en platr’ la-té moulé dessi bann zésklav Lafrik i sorte Mozanbik, Tanzani, Komor… La komüne Blois lé propriétèr lo bann buste ke lé ramassé dann son shato. Po linstan, i amonte azot en nümérik.
La-signe in konvansyon rantr’ ISM Mauritius Ltd èk Blois po éspoze azot Port-Louis podvré, kan lo müzé sar ékipé po konsèrve azot komkifo.

Léspozisyon télkilé-la cé in lavan-gou. I amonte anou koman sar lo müzé, kan li sar paré poudbon.

 

 

Nouvo krontribüsyon
Légliz, Léta ék lésklavaz

Dann-tan la révolüsyon fransé dan La Rényon la vande bann famiy konm « biens nationaux »

In lartik lo listoryin Nathan Elliot Marvin lünivérsité Larkansas Little Rock la ékrire.

Lané 1789, lassanblé konstitüant Paris la pran po li bann byin légliz katolik la Frans. Dann bann koloni, dann so byin-la, navé zésklav par mile k’té i vive dann bitasyon légliz navé, sinonsa té i jére.

Album La Rényon. Légliz kartié Sin-Leu. Louis Antoine Roussin. 1880. Litografi.
Kolèksyon Müzé Léon Dierx, inv. 1984.07.04.14

Lané 1793, dan La Rényon, la déklare plüs 300 zésklav bann préte Lazarist konm « biens nationaux ». In komisér sivil po lo promié répüblik fransé, la vande azot lankan.

Lartik-la i rakonte byin léspérians bann demoun-la, i amontre byin zot maniér vive dann bann bitasyon légliz avan lo-tan la révolüsyon, koman zot té rédi ansanm, koman zot té ostine po fé tienbo lo gatür zot famiy malgré té i vande azot de fors.

Lire lartik-la

Nouvo kontribüsyon
Maison Rouge Sin-Lwi : depi bann Desforges-Boucher jiska la famiy Bénard (1722-1971)

In lartik Bernard Leveneur, konsèrvatër téritorial lo patrimoine, la-ékrire.

Maison Rouge, ça in lansien gran domèn rüral dan lo Süd La Rényon (lontan té apèl Bourbon). Konm té arive souvan, li la-done son nom in kartié la komüne Sin-Lwi. Li amontre koman lékonomi plantation la-shanjé füramézir depi promié débü jiska dann zané 1970.

Promié débü, lété in domèn la famiy Desforges-Boucher. Son listoir lé parèy çat lézot domèn famiy-la : par plantaj kafé èk bann plante po manjé, la manièr famiy-la i organize bann domèn i korésponde bien bann déssizion la Compagnie des Indes i prande po lékonomi.
Néna in kour èk la kaz lo maitr’, in bann dépandans, jist rantr’ la savane èk bann karo planté, touça-la i égziste déja lépok-la, èk anplüs in camp zésklav.

Domèn Maison Rouge. Fotografi Mickaël Gresset. Toute droi garanti

Kan lo domèn i tonbe dan la min bann Murat, apréça dann çat bann Hoareau dann 19èm sièk, prodüksyon kafé i bèsse, çat do-sik i ogmante. Shanjman kültir-la, depi 1834 (lané la-rouvre lo sükreri) jiska 1897 (lané la-fèrmé), i mète lo domèn dann in dimansyon indüstrièl po vréman. Alorse la kann èk, lo sik i done la kadanse la vi touléjour dann lansien domèn kolonial-la.

Lo dèrnié famiy grann-janse Maison Rouge, bann Bénard, i kontinié fé briye lo domèn, jiska la mor Fernande Bénard lané 1971. Rantr’ zané 1970-1980 i dékoupe lo domèn, épila la komüne i rashète la kaz èk lo bann savane dovan, po dévlope son koté kültirèl.

Lire lartik-la

Nouvo kontribüsyon
Bann testaman Madanm Desbassayns

Listoryin Albert JAUZE, la-ékrire lartik-la

Lané 1807 èk 1845, Madanm Desbassayns la-fé deu téstaman, ça té in zafèr privé. Malgré ça, i fo bien étüdié : la-d’dan i trouve in bann ransègnman dessi la sossiété kolonial XIXèm sièk, assossié èk in pèrsonaj sinbolik. Lo 2 téstaman lé indépandan inn de l’ot.

Lané 1807, èl i kalküle son bann zésklav méritan. I afranshi p’azot, soman i done azot la tèr èk la kaz en viajé, in pansion ossi. I done azot jiska zésklav po sèrve azot. Dé-sertin nora lo droi shoizi zot maitr’.

Lané 1845, èl i fé çak i fo po partaje son bann bien èk son zéritié.

Arbre généalogique de la famille Desbassayns. Jehan de Villèle, peintre. 1989. Aquarelle, crayon noir.
Coll. Musée historique de Villèle, inv. 1990.203

Kan i mète toute son bien ansanm, i dépasse 1 milion 600 mile fran. La-d’dan, la min-dëv zésklav i konte po in bonpé. Dann téstaman-la, i done la sürfasse lo bann tèr Sin-Pol, Sin-Jil, Bèrnika, i détaïye ossi bann lüzine, ponpe vapër, mashine hidrolik, sharèt bëf… Sin-Jil, i partaje lo sapèr domèn plüs 316 zéktar, en plüzièr morso. Parèy po lo plüs 200 zéktar Bèrnika. Dessi bann tèr-la néna kann, kültir po manjé, patüraj. Sin-Pol, èl néna in bann lanplasman ék la kaz dessi, in rizièr, karo kann, kültir po manjé.

406 zésklav i travaïye son bann propriété. Madanm Desbassayns cé lo plüs gro propriétèr zésklav. La plüpar zésklav, bononm konm fanm, cé d’ zésklav « de piosh » : zot lé amaré èk la tèr. D’ot néna in travaïy spéssializé (doméstik, küizinié, infirmièr, fanm-saj…). La plüpar, çak lé né la-mèm (zésklav kréol), i done azot in prénom krétien.

Madanm Desbassayns i fé gran ka èk son shapèl dessi domèn Sin-Jil. La-dan i fé messes perpétuelles. Demoun mizèr konm zésklav la-pa bezoin péyé.

Souvenir de l’Ile Bourbon, N° 41. Chapelle Desbassayns. (Saint-Gilles). Louis Antoine Roussin.  1847. Lithographie.
Coll. Archives départementales de La Réunion, Inv. 99FI44

Lo deuzièm téstaman i di pa çak néna dan la kaz (lo bann mëb, larjantri…) Po ça i fo argarde lo linventèr ke la-fé apré son mor, 23 mars 1846.
Dan lo téstaman 1845, lo léktër va trouve bann nom landroi konü : bann nom-la i égziste ankor jordi.

Lire lartik-la

Nouvo kontribüsyon Rantr’ oubliye èk abüze la mémoir, koça Listoir i pé fé ?

In tèks listoryinn Reine-Claude Grondin la-ékrire

 

Lané 1983, 135 an apré son labolisyon, la-déklare la rokonéssanse ofissièl lésklavaj La Rényon. Ça la-mète dan la tête demoun ke si té i koze pa ditou dessi, té parsk bann zansien propriétèr èk zot déssandan lavé-amène in politik ékspré po fé oubliye passé-la.

 

 

Vré po vréman, banna mèm la-ékrire listoir lésklavaj. Zot la-fane in fèb roprézantasyon sistèm lésklavaj-la. Zot la-mète dan la tête demoun instrui lidé-mantër in koloni égzanplèr, zot la-éssèye rande invizib la violanse sistèm-la. La manièr rakonte listoir-la té po sèrve lo dévlopman kolonial fransé. Jiska dann milië XXèm sièk, li la-rèste dan la tête lo trépé demoun té i gaingne lire. Anparmi lo bann zafranshi 1848, navé pwin pèrsone kapab ékrire in ot manièr voir ke la mémoir bann zaristokrate.

Malgré ça, kan-mèm navé pwin in rokonéssanse ofissièl, ça la-pa défande lo bann mémoir privé familial vive – ce bann mémoir dinamik, déparéyé parèy in tapi mandian-la. Troizièm jénérasyon bann déssandan zafranshi la-mète ansanm zot mémoir po gaingne mète anlèr, jordi, in listoir ke té i rakonte pa ditou jiska dann zané 1970-1980.

 

 

Ce dizèn zané-la i marke lo komansman lo partaj kolèktif listoir lésklavaj. Soman lo ralé-poussé la mémoir i rèste dan la tête demoun. In manièr voir listoir par boute i fé düre ça. Lé parèy po bann landroi la mémoir.
I fo pa oubliye lo sistèm lésklavaj la-toushe toute lorganizasyon la sossiété, la-fé énète in shanjman antropolojik, la-done toute bann rényoné léritaj in sistèm sossio-ékonomik.

Lire lartik-la

Lo bann rejistr’ lésklavaj lanpire kolonial fransé i rante dann patrimoine mondial l’UNESCO

Lo 18 mé 2023, lo bann rejistr’ ansanm lo nom zésklav dann bann zansien koloni fransé (Registres identifiant les personnes en esclavage dans les anciennes colonies françaises ; 1666-1880) la-rante dann lo rejistr’ intèrnasyonal po lo programe « Mémoire du Monde » l’UNESCO. Dann bann doküman-la, néna toute çak Zarshiv départmantal La Réunion la-ramassé.

Depi 2021, Départman La Réunion i soutien ofissièlman la demande ke le Fondation pour la Mémoire de l’Esclavage (FME) i porte. Jordi li lé bien kontan lo bon rézülta mouvman-la la-niabou gaingné.

 

 

 

Lo programe l’UNESCO « Mémoire du Monde » lé kalkülé po protèje bann doküman romarkab patrimoine lümanité, po garanti k’i trouve azot fassilman. La France èk Haïti, toulédé ansanm, lavé propoze, par lo FME, in bonpé doküman sapèr sinbolik : lo bann doküman i done in lidantité in bann demoun ésklav dann zansien koloni fransé (XVIIèm sièk-1848). Néna toute kalité : sertifika katolik, ressansman, rejistr’ lafranshisman èk maronaj.

Lo sistém lésklavaj té i rokoné pa léta-sivil demoun-la : bann rejistr-la cé lo trépé d’ trasse i rèste po ardone azot in kaniki lidantité, in zékli lümanité. Ça lé vréman inportan po listoir, parèy po la sossiété, sirtou lhërk domoun lé apré rode zot rassine, zot lidantité.

Fé rante ça dann lo programme « Mémoire du Monde », i amontre in rokonésanse intèrnasyonal, konmkoi bann doküman-la, èk lo travaïy bann zinstitüsyon la-fé, néna in gran valër.

 

 

 

 

 

 

Zarshiv départmantal La Rényon la-komanse travaïye depi in bonpé d’zané, po fé lo klasman épilass remète nëv, nümérize, mète en valër toute bann doküman-la : bann rejistr’ lafranshisman depi 1832, konm bann rejistr’ spéssial depi 1848, i trouve dessi internet fassilman po toute domoun la bezoin. Demoun la-fine gaingne rogarde ali en vré dann in bonpé léspozisyon (1998 : Regards croisés sur l’esclavage, 1794-1848 ; 2013 : Les Noms de la liberté, 1664-1848 : de l’esclave au citoyen ; 2019 : Le jour de l’abolition. Dissiper la brume).

 

 

 

 

Départman La Réunion i amontre bien, par longue-longue travaïy-la, son vré volonté mète dan la min toute demoun, patrimoine konplèks-la dessi mémoir lésklavaj.

Nouvo kontribüsyon
Lo passaj la violanse rantr’ jénérasyion paran èk zanfan

In manièr argarde léfé psiko-dinamik épila antropolojik lo tromatism istorik lésklavaj La Rényon

In lartik Emilie Fontaine, doktër psikoloji

 

Lo travay reshèrsh-la lé po amène in nouvo manièr réfléshi dessi lo tromatism istorik lésklavaj èk son léfé psikolojik dessi bann demoun La Rényon.

Ça, po éssèye bien argarde parkoman lo Rényoné i rofé listoir-la par li mèm, épila li rofé in nouvo lidantité po li mèm, èk çat toute demoun, par lo moiyen léritaj rantr’ jénérasyion èk toute bann souvnanse kashiète dan la mémoir demoun.

Dann in vizion psiko-dinamik èk antropolojik, koman i gaingne argarde la manièr la violanse i passe rantr’ jénérasyion paran èk zanfan, épila somanké, voir lo bann patoloji ke listoir-la la-fé énète, dan lo kontèks kültirèl La Rényon po tashmanièr konprande lo moun èk toute çak li lé, apartir son listoir.

Lire lartik-la

 

Bann mo po rodé : violanse, tromatism, passaj rantr’ jénérasyion, lésklavaj, passaj paran èk zanfan

 

« EDMOND … »
Léspozisyon, Müzé Villèle
19 désanm 2022 apartir

Zarshiv départmantal La Rényon sanm Müzé istorik Villèle la-fé in léspozisyon po mète anlèr Edmond Albius, in pèrsonaj renomé La Rényon. An-plüs léspozisyon-la i aporte nouvo ransègnman dessi son vie.

 

 

 

 

 

Edmond lété lésklav Pierre Ferréol Edme Bellier de Beaumont k’ la-amontre ali lortikültir, la botanik. Lané 1841, li néna 12 z’an, Edmond i trouve koman i fo fé po gonde flër la vaniy. Parlfète li fé démare in rézo ékonomik ke va fé la répütasyon Lil Bourbon, konm lo kafé.

Nou na poin bonpé doküman dessi son vie. Lo prinsipal i sorte dan la koréspondanse Mézières-Lepervanche sanm Féréol Bellier, plüs dé-sèrtin doküman la-trouve dann zarshiv.

19 désanm 2022 apartir, va gaingne trouve léspozisyon-la dan jardin lo Müzé Villèle.
I gaingne trouve ali ossi dessi intèrnèt en anglé, en portugué, en kréol rényoné.

 

 

Dékouve léspozisyon-la

10 Mé 2023.
Lo müzé istorik Villèle i rante dann lo ron Temps des mémoires

Po lo 18èm Journé nasyonal bann mémoir lésklavaj, bann trafik zésklav, bann zabolisyon, en dalonaj èk lo Fondation pour la mémoire de l’esclavage, lo müzé istorik Villèle i fé rante dann son bann koléksyon 25 kréasyon vizüèl Karl Kugel la-fé po lo dézièm lédisyon en fransé lo roman Gustave Oelsner-Monmerqué, Schwarze und Weiße. Skizzen aus Bourbon (Noirs et Blancs. Esquisses de Bourbon) – in co-lédisyon Müzé Villèle, Lünivèrsité La Rényon, lané 2017.

 

 

 

 

 

Gustave Oelsner-Monmerqué té in journalist fransé-alman, li la-obsèrve sèryëzman la sossiété kréol Bourbon depi 1842 jiska 1845. Abolisyonist po toulbon, li la-ékrire in roman k’i mélanje son limajinasyon èk la réalité lépok lésklavaj.

Karl Kugel, fotograf, kréatër vizüèl, la-aksèpte vangue rantr’ lo bann mo, lo bann lign, épila tienbo lo rin po reprézante lo deu manièr lire roman-la.

 

 

 

Alé oir lo travaïy kréasyon Karl Kugel dessi Noirs et Blancs, esquisses de Bourbon

« Bann müzé vizavi lésklavaj : tashe moiyen tonbe dakor dessi la manièr rakonte nout léritaj partajé »
Symposium, mois d’avriy 2023, dopi lo 12 jiska lo 16

Kartyé Lib Mémoire & Patrimoine Océan Indien èk in bann partenèr, le Haut-Commissariat aux Droits de l’Homme, le Forum de réflexion Afrospectives, le Musée des Civilisations noires èk Coalition Internationale des Sites de Conscience, i rorganize in symposium intèrnasyonal po koze dessi : « Bann müzé vizavi lésklavaj : tashe moiyen tonbe dakor dessi la manièr rakonte nout léritaj partajé ». Ouça ? Kança ? La Rényon, mois d’avriy 2023, dopi lo 12 jiska lo 15, dann loditoriom la médiatèk Auguste Lacaussade Sint-André, épila lo 16, dann Centre et Cie Ismaël Aboudou, Sin-Dni.

 

Symposium-la i tonbe dan la Décennie internationale des personnes d’ascendance africaine (2015-2024) ke bann Nation-Unies la-déssidé. Li va réuni demoun i sorte partou dessi la Tèr : bann shèrshër, bann profésyonél i oküpe müzé ék patrimoine, demoun i jère bann landroi po la mémoir, bann zédükatër ék bann kréatër.

Symposium-la i vé tashe maniér :
– fé mié konprann la plasse, lo rol ke Toussaint Louverture ék la révolüsyon Haïti néna dann plüzièr péi, sirtou dann Losséan Indien,
– partaje bann léspérianse ék bann métode po lintèrprétasyon lésklavaj ék la manièr prézante ali dann müzé,
– koze dessi bann nouvo manièr mète ansanm lo rakontaj ce léritaj partajé-la,
– épila bien rogarde lokazion èk lo méyër fasson po travaïye ansanm rantr’ bann müzé.

Lo bann ron-d’kozé dessi müzé va disküte dessi troi domén :
– çak la-pa di, çak i koné pa ankor, çak i koné dessi lésklavaj ;
– lanaliz kritik bann léspèryanse, bann métode k’i égziste koméla po la reprézantasyon èk lintèrprétasyon lésklavaj ;
– bann müzé konm in landroi po artonbe dakor : nouvo maniér ansèrve bann müzé.

 

Bann ron-d’kozé-la sar rouvèr po bann lassossiasyon, bann demoun kalifié ke la-fé la demann selon la plasse néna. Lo püblik va gaingne in rézümé lo travaïy jist kan Symposium sar fini.

Lo « Portail Esclavage » en kréol rényoné

Po mète en valër la lang kréol, épila pou k’ toute Rényoné i pran zot part dan lo « Portail Esclavage », lo Müzé Villèle, la-komanse in gro travaïy tradiksyon son bann tèks, gran kolaborasyon èk Lofis la lang kréol.

Po fassilite laksé, n’i propoze ossi bann vizitër in vèrsyon kozé toute tèks bann shèrshër la-ékrire..

Sèt ané, n’i prézante azot la tradiksyon kréol bann zartik publié dann rubrik « Sossiété d’plantasyon ».
Shantié-la va kontinié toute lané 2023.

Lofis la lang kréol la lé né lané 2006, i lé là « po tas maniér i koné mié, i mète anlér la lang kréol La Rényon, pou k’ lang kréol-la i pran son plas dan la sossiété, pou k’ bann Rényoné i akorde èk zot deu lang : kréol èk fransé.»
Depi ça, Lofis i amène bonpé travaïy promosyon nout lang rényonèz, par bann rankonte, léspozisyon, laktivité kultirèl. Nout lassossiasyon i amène ossi in travaïy konsékan lékipman la lang par son prope reshèrsh, son bann publikasyon déssi lékritir, la gramèr, lo vokabilèr kréol rényoné.

Cé po ça, Lofis la lang kréol, la-aksèpte la domann Konsèy départmental, èk son préokupasyon ofèr bann Rényoné la tradiksyon lo bann publikasyon son bann müzé dann zot prope lang : èk lo livré prézantasyon son troi Musées de France, néna kèk temps ; épila, astèr, èk lo bann tèks lo « Portail Esclavage  Réunion » Müzé Villèle.

Lédisyon 2022

Ankor inn fois 20 Désanm 2022 i promé ète in Gran 20 Désanm !

Konm depi 2018, lo Départman i vë fète labolisyon lésklavaj, par deu manièr :
• dabor inn i vé mète, nout toute Rényoné, ansanm otour in date kapital dann nout listoir , dann in landroi sinbolik po lo sistèm ésklavajist, là mèm ouça va inoguire dann deu-troi zané in müzé Villèle, èk in nouvo lidé po rakonte anou listoire lésklavaj èk l’habitation ;
• épila i vé invite bann pèrsonalité, bann zékspèr i sorte kissoi la France kissoi dann péi losséan Indien, po partaje sanm nou ce souvnanse-la.

 

 

 

 

 

 

Lo program po 2022 lé rish, lé bien ranpli. Sar lokazion
• po fé konète lo projé futur müzé-la i avanse (shantié arkéolojik) ;
• po fane nouvo konésanse istorik (ce lané Edmon Albius sar anlèr) ;
• po mète anlèr bann léritaj lépok lésklavaj (nout lang kréol, nout maloya, nout manjé…) ;
• po partaje la fète la libèrté, san-fasson.
Lo démaraj Gran 20 Désanm la-fine komansé ansanm lakèy la Journé Listoir, lorganizasyon lo Tray Villèle, la distribusyon bann trofé po bann kourse lo maronaj… en atandan lapotéoz lo 19, 20 désanm.

Mi souète 5èm lédisyon-la sar ossi gadianb k’lézot avan, solanèl, fratèrnél en mèm-tan!

Cyrille Melchior,
Lo prézidan Konsèy départmantal

 

 

Dékouve lo program

Lo troi frèr
Sandrine Plante

23 mé 2024-la, in journé po rande in lomaj bann viktim lésklavaj kolonial, lo Müzé istorik de Villèle i assosié èk la Fondasyon po la mémoir lésklavaj po mète an-valèr lo skültir lartis Sandrine Plante, « Lo troi frèr ».

Instalé dann la shapél pointü, lëv-la i fé rapèle lo révolt bann zésklav Sin-Lé lané 1811.
Révolt-la, la-éspasse rantr’ lo 5 ék lo 8 novanm 1811. Sé lo sël gran révolt zésklav nou koné dann La Rényon. Bann kolon la-mate alü dür-mèm. 15 anparmi bann révolté la-té dékapité dovan lo püblik dann moi d’avriy 1812 : 2 Sin-Dni, 4 Sin-Pol, 5 Sin-Leu, 2 Sin-Pir, 2 Sin-Bénoi.

Skültir-la i fé amonte troi zésklav kondané a mor.

« Lo promié, koté gosh, lo pli vié, in robèl èk son zorèy koupé, èk la mark lo kou épila dann in gran tristès, i apuiy dessi zépol son frèr ; çat dann milié lé an-shalër, li plira pa jiskatan li mor, po li mèm, po son bann dalon, po son famiy ; lo plü jèn-jan, malgré li lé lo plü gran, lo plü kosto, lavé pa majine ça té i sar vire dann malèr… »
Sandrine Plante

Sandrine Plante la-énète lané 1974 dann Puy de Dôme. Son momon té in Loverniate, son papa in Rényoné i sorte Salazi. Son bann roshérsh dessi listoir La Rényon la-aprande aèl son prop déssandans èk zésklav, poçamèm èl la-mète son déstin dann listoir lésklavaj depi 15ém sièk jiska jordi.

« In devoir la mémoir, po sèrve listoir, pangar i oublie…
Mon kréasyon lé pa po fé plézir lo zié, sé po rakonté …
Parlféte mon kréasyon sé in langajman konmsi mi krie po tout bann zoprimé dopi ièr jiska jordi. Mon bann pèrsonaj, an vré grandër, nadéfoi plü gran ankor, i rakonte partou dessi la tèr, lésklavaj, lo bann séparasyon… so kalamité-la i roprodui konm in malédiksyon, li toushe ankor plüs 30 milion domoun.
Mi arétar-pa jamé krié, parsk’amoin, in fanm mon lépok, dann mon péi mi gaingne fé. Nout toute ansanm otour nout Momon la tèr. »
Sandrine Plante

Lire lartik Gilles Gérard La révolte des esclaves de Saint-Leu, novembre 1811