Kan mèm ça, zot nom i plane, dessi bann piton Lil : Héva, Rahariane, Mariane, Sarlave, Simangalove. Bann fanm-la la-joué in rol inportan dann maronaj, akoz zot té i partissipe po la vie lo kanp, po la transmisyon bann tradisyon, bann konéssanse, bann kroyanse, bann rit’ èk pratik kültirèl èpila relijié. Zot néna in bon-part, po toulbon dan lo métissaj Lil épila dan la dékouvèrte lo bann sirk.
Dan la parol kolonial, souvandéfoi la-ramasse in pë mantèr kan té i koze dessi bann maron, té i fé passe azot konm demoun té i rode toultan po sové dann bann gafourn Lil, ouça demoun lavé jamé mète lo pié. Listoir i amontre zot la-plante zot rassine dann Lil, zot la-organize poudvré bann rézo, zot la-prande zot mark dan lo péi. Zot i organize zot kanp, zot i garanti zot protèksyon kontr’ bann zatak lo bann détashman. Vavanguèr po vréman zot i déboule an-razzia dann bann plantasyon dessi la kote po rode bann fanm ankor ésklav, épila po ramasse zoutïy èk manjé.
Ésklavizé dessi la plantasyon lo maitr’, lo Kaf/lo Malgash i pèrde son famïy, son lidantité, son lanvironman. Dann son lüte po la libèrté, li amontre son lanvi èk son volonté refé son lantouraj-famïy, rotrouve in lidantité dann in nouvo péï. Lé difissil po nou jordi fé lo diféranse rantr’ léjande èk réalité. Bann fanm maron la-égzisté, la pa égzisté, désèrtin tèks la litératür, zistoir èk doküman zarshiv i di bien zot prézanse koté zot bononm, i rakonte la vie désèrtin kouple maron léjandèr.
La pa rotrouve in trasse ékri dessi Héva èk Anshin dann bann doküman zarshiv. Pourtan lo Piton Anshin, dann sirk Salazi i porte lo nom lo maron la-vive tèrla. Listoir lo kouple i tonbe konm in mythe lorijine maronaj. I rossanbe dan la mémoir toute demoun, la-oublye Anshin, par rapor lo gran maron Mafate, malgré listoir i di pa si çat-la navé in madanm koté lü. Dapré lo bann tèks Auguste Vinson, C.H. Leal èk Eugène Dayot, Anshin lété in maron passifik, li té i vive dan la pé, an-lotonomi dessi son Piton. Lü lété lo promié maron, i prétan lü la-gaingne 8 fiy ansanm Héva. Banna la jamé konü la shène lésklavaj. 8 fiy-la la-marié èk bann gran shèf maron, parlfète lo règn’ bann gran shèf maron la-komanse konmça mèm dann Lil. Dan lo kanp, ouça zot i vive zot toussël, Héva i oküpe laranjman lajoupa, i fé kui lo manjé Anshin la-trouvé dann zalantour. Anshin lé malgash bien sür, mé soman, i koné pa ouça Héva té i sorte.
I prétan lo madanm Simandèf, in maron i sorte Madagaskar, lété Mariane. Dessi la karte jéografi La Rényon, la krète i prolonje la montagn Simandèf dann sirk Mafate i porte son nom. Lékrivin Boris Gamaléya i apèle lo madanm Simandèf, Rahariane, in nom i sorte Madagaskar. Po ça mèm, lü done aèl in lidantité malgash. In bonpë fanm maron i apèle Rahariane sinonça Mariane. Akoz ça, lé difissil rotrouve la trasse Mariane/Rahariane, lo madanm lo maron Simandèf. Dapré C.H. Leal, Mariane lé in fanm-guérié i bataye kontr’ bann kolon, ansanm son bononm Simandèf. Èl na poin lo mèm rol çat Héva. J.M. Mac-Auliffe i prétan Mariane lété lo madanm in gran shèf maron té i apèle Fanga, son kanp lété dann Silaos. Lo shassër d’Noir Edouard Robert, la-tué aèl. Dann in doküman zarshiv lané 1751, lo shassër d’maron, François Mussard la-tué Rahariane, lémé lo shèf Mafak (Mafate) dan la Rivière des Galets. Parlfète i prétan in dénomé Rahariane lété lo madanm Mafate.
Mafate, in shèf maron i sorte Madagaskar, lété in gran siguidër, lü té i koné bien bann Fransé dépi la kolonizasyon Madagaskar. Lü té i rogarde bann sikidis po dévine lavnir lo groupe bann maron.
Dapré C.H. Leal, Simangalove lété lo madanm lo shèf Matouté, té i vive dann in kavèrne bien kreu, la-o Trois Salazes dann sirk Silaos. I amontre aèl konm in fanm-guérié, épila konséyèr. Èl lété lo 11èm shèf lo bann maron té i bataÿe kontr’ lo pouvoir kolonial.
Bann détashman lavé për lo gran roi Lavèrdure èk son rène Sarlave. Po ça mèm détashman-la té i porsuive azot toultan. Zot kanp Lilète Maron lé dann sirk Silaos. I prétan, lané 1752 , lo shassër d’maron François Mussard la-tué Sarlave. Lo nom lo deu maron-la la pa rèste dan la mémoir toute demoun. Par kontr’, lo nom lo shèf maron Dimitil’, jéografikman kosté èk lo kanp Sarlave èk Lavèrdure, i rèste bien marké dan lo majinasyon bann Rényoné.
Lé possib rogarde madanm-la konm in fanm-maron ? La-aküze aèl ressèle zafèr volé par bann maron. Firmin Lacpatia la-tire ça dann bann rapor la polisse lané 1846 , lü rakonte son listoir dann son livr’ Adzire ou le prestige de la nuit.
Pèrsonaj féminin-la i amontre lé possib la fanm noir navé inn doube kondisyon dan la sossiété kolonial rényoné : zésklav dessi in domèn, épila i fé kaloubadia èk bann maron.
In takon bann gran shèf maron la-marke la toponimi lil konm Dimitil’, Sémitave, Bâle, Pître. I rotrouve zot nom dan lo bann rapor bann détashman, mé soman listoir i di pa si zot néna in madanm.
Kan bann shassër d’Noir i atake bann kanp maron, plüpar d’tan, i kapaye bann fanm akoz zot lé konm in sourse linformasyon po bann kolon, po konète kiça i rèste dann lo kanp, si néna d’ot kanp, touçala… par kontr’ i tué souvan bann bononm. Konm prëv i koupe zot min droite sinonça zot kolé apré k’la-fine batize azot. Shassër d’Noir i gaingne larjan. I amare lo bann min èk la tèt koupé dann in landroi té i sèrve po ça, lété konm in lavèrtisman, in moyen fé pèrde bann zésklav lanvi sové.
I fo bien konprande listoir la-amontre lo maronaj, lanvi rode la libèrté, konm in nafèr i konsèrne rienk bononm, parèy po la kolonizasyon. Petèt, ni gaingne majiné, lèrk in lésklav té i rotrouve son libèrté po refé son famiy dann bann montagn’ inakséssib, lü té i souète protèje bann fanm-fiy kontr’ lo monde kolonial, po sa mèm té i fé pa voir azot. Riskab sé in manièr ésplike akoz lo nom bann fanm-maron i aparète pa dan la toponimi Lil.
Po ça mèm, n’i gaingne dire ke dann bann pratik èk tradisyon bann maron, Malgash aou, Afrikin aou, rienk bann bononm té i done landroi zot té i rèste kissoi zot nom sinonça rienk in mo par rapor zot lidantité.
Dann bann tèks, bann doküman zarshiv i koze dessi lo maronaj, lé sür bann fanm-zésklav i done lanvi po rode la libèrté. Zot i done kouraj, i prépare, i done la min bann zésklav po gaingne sové. Souvandéfoi, zot i rejoinn banna. Zot i rante dann ron po kontinüé fé vive bann tradisyon, bann kroyanse, bann manièr amène la relijion èk lo bann rit’ par rapor zot nasyon ; la müzik, la manièr fé manjé, la konéssanse la natür i antoure azot. In bonpé fanm té i sorte Lafrik èk Madagaskar, po ça mèm zot la-fé énète lo gran métissaj dann bann sirk La Rényon.
Bann fanm léjandèr kréol konm Madanm Desbassayns, Granmèr Kal, mé ossi bann fanm-guérissëz, tizanëz La Rényon konm Madanm Visnelda la-érite lo karaktèr bann fanm-maron-la.
Bann guérissëz, par zot konéssanse bann zèrbaj péi, i gaingne fé fane la maladi lo kor èk léspri. Granmèr Kal néna in pouvoir done la vie, done la mor. Son léspri lé i vavangue dann lé-O. Léspri Madanm Desbassayns i brüle po toultan dann volkan la Fournèz.
Zésklav aou, maitr’ aou, maron aou, bann figür Listoir la-mélanjé, la-mayé ansanm bann mythe. Lo maronaj i tonbe bien konm lanvi rotrouve la libèrté, mé sürtou sé in vré listoir lamour rantr’ bann bononm noir ansanm zot madanm.
Dayot, Eugène. Bourbon pittoresque ; poèmes. Nouvelle imprimerie Dionysienne : Saint-Denis, 1977.
Gamaléya, Boris. Vali pour une reine morte. Conseil régional de la Réunion, 2ème édition, 1986.
Lacpatia, Firmin. Adzire ou le prestige de la nuit. Editions Orphie : Paris, 1988.
Leal, Charles Henry. Un voyage à La Réunion. General Steam Printing Company, 1878.
MacAuliffe, Jean-Marie. « La prise de Cilaos par François Mussard », dans Bourbon pittoresque ; Cilaos pittoresque et Thermale : Guide médical des eaux thermales. Azalées éditons : Saint-Denis, 1996.
Payet, Marie-Ange. Les femmes dans le marronnage à l’île de la Réunion de 1662 à 1848. L’Harmattan : Paris, 2013.
Vinson, Auguste. Salazie ou le piton Anchaine, légende créole. Delagrave : Paris, 1833.