Rézistanse-la navé partou, toute zépok, dèk-kan demoun lété ésklavizé. Ça i sorte èk lo mo éspagnol cimarrón, po nome in zanimo doméstik la-artourne sovaj dann boi. Le maronaj cé lo méyër manièr rézisse kontr’ lo sistèm ésklavajist’, akoz i marke in rüptür volontèr konplé èk la kondisyon zésklav [CAROTENUTO, 2006]. Dann lil La Rényon, i koné lo maronaj rienk èk bann doküman istorik, doküman zarshiv, rakontaj étno-istorik par bann gouvèrnman épila bann kolon lépok-la. Konm na pwin zandroi la-konsèrve la mémoir, i mezüre son linpak sirtou èk la kantité bann mark toponimik èk lorijin malgash sirtou dann lintèriër lil (Silaos, Mafate, Salazi…). La rézistanse-rüptür-la kontr’ lésklavaj lété in gran réalité istorik po vréman dann Bourbon/La Rényon jiska labolisyon définitiv lané 1848.
Larkéoloji i komanse travaye dessi lo maronaj dann zané 1960-1970 dann Zétazüni, apréça la-dévlope dann d’ot péi dessi la tèr. Ça la-pèrmète dékouve épila étüdié bann landroi ouça zésklav té i rèsse dann Brézil, Karaïb, Surinam épila lil Moris. Konm bann sourse istorik lé limité, jordü néna rienk par larkéoloji i pë konète lo manièr vive bann zésklav maron. Po ça i rode épila i analize lo bann véstij matérièl, po gaingne nouvo zinformasyon, na défoi i pë amontre çak listoir i koné pü sinonça çak èl la-kashiète éksepré pandan lépok lésklavaj. La Rényon depi la fin 17èm sièk, bann zésklav la-ansèrve bann sirk konm refüj, akoz la forme lo relièf lo bann vié kaldéra gréné. Lo promié pëpléman bann landroi a-pik, inpénétrab, la-komanse èk bann zésklav maronër-la [ÈVE, 2003]. Pandan lontan navé rienk doküman istorik ékri (bann rapor shassër d’maron, prossé-vèrbal, lintérogatoir, rakontaj). Astèr i étüdie lo maronaj èk in nouvo manièr rokonü, grace lo bann métod larkéoloji . Konm bann sourse istorik lé limité, jordü néna rienk par larkéoloji i pë konète lo manièr vive bann zésklav maron. Po ça i rode épila i analize lo bann véstij matérièl, po gaingne nouvo zinformasyon, na défoi i pë amontre çak listoir i koné pü sinonça çak èl la-kashiète éksepré pandan lépok lésklavaj.
Depi la fin lané 2007, néna in program roshèrsh arkéolojik siantifik po dokümante loküpasyon dan lé-O La Rényon, sirtou lo kondisyon d’vie bann zésklav maron. Lané 2010, la DAC-OI la-rouve in sèrvis ofissièl, réglomantèr, la-pèrmète komanse bann zétüd arkéolojik dan la tèr [JACQUOT, 2014]. Roshèrsh bann zarshiv la tèr, anplüs bann zarshiv ékri étudié an-gran, i komanse amontre koman bann maron té i sürvive touléjour, épila na pwin lontan, la-fourni lo promié prëve matérièl légzistanse lo gran maronaj dann lil [DIJOUX, 2014].
Lané 1995, san fé-téspré, in guide la ote-montagn la-trouve la « valé sekré » i sava jiska 2200 m dann sirk Silaos. Èk 450 m longuër, 50 m larjër, i forme in gran kassé, rantr’ 2 ranpar 50 m otër. Kissoi dann zarshiv, kissoi dann rakontaj demoun i koze pa dessi la Valé sekré malgré néna in landroi arkéolojik inkroyab. La zone arkéolojik i mezüre 350 m2 parla, i tonbe jüst dann milië la valé, ouça pèrsone i voi pa ou. Lo bann véstij koté Louèst i forme in landroi ouça néna zosman zanimo dessi la tèr, èk lo rèst deu batiman par koté Lést.
Lo bann sondaj arkéolojik la-fé dékouve plüzièr koush, i témoigne navé demoun té i vive tèrla. Dann milië shak boukan la-trouve in foyé ansanm lo rèst zanimo, sirtou lo rèst zoizo, èk inpé d’rèst zanimo d’tèr. La-trouve plüs mil rèst o-total. Bann zanaliz arkéozoolojik i amontre lo manjé touléjour lété sirtou la viand’ ti-zoizo tann i gaingne pankor volé (Pétrel de Barau-Pterodoma baraui) èk anplüs la viand’ koshon/sanglié, épila kabri/mouton. Parsk bann pétrèl lété dan la valé rienk dann komansman lané, landroi-la lété frékanté po la shasse épila po vive pandan la sézon. Lo réstan d’lané, lété in refüj malizé po trouvé, mé soman lété difissil vive atèrla pluzièr jour akoz navé pwin rien po manjé.
Parlfète, demoun la-lèsse rienk deu-troi morso zobjé : in klou, bann silèks pièr-a-fuzi, in morso d’pip-la-sho po fumé, épila pti zékli d’fèr. Cé la prëv navé zaktivité doméstik dan lo bann zajoupa : konsomasyon zèrb po fümé, lalumaj do-fë èk pièr-a-füzi konm pèrkutër. La datasyon siantifik lo morso d’pip la-pèrmète trouve la date lo dèrnié foi la-ansèrve alü : lané 1822, plizoumoins 13 zané, donk rantr’ 1809-1835, sétadir anplin dann lépok lésklavaj kolonial dann lil.
Toute lo bann rézulta larkéoloji i témoigne koman la « valé sekré » la-ansèrve refüj an-sézon po bann zésklav maron, té i rode zot libèrté. Landroi éksépsyonèl-la — lo promié, jiska lèr lo sël témoignaj arkéolojik i koné po lo gran maronaj dann lil — i démontre po vréman in volonté sürvive dann kondisyon vréman malizé.
I trouve landroi arkéolojik « HBC13 », plüs 2200 m otër, dann massif Piton la Fournaise, in landroi demoun té i frékante komansman 18èm sièk apartir. Demoun la-rèsse tèrla, dessou in kap, dann in kavèrn 6,80 m larjër po 1,70 m otër. Kavèrn-la i rouve an-gran dessi la foré. Lété protéjé an-gro koté Lèst èk in pti mür pièr sèsh 2,80m longuër po 50 cm otër, aranjé sinp-sinp, mésoman éfikasse.
Lané 2013, bann sondaj arkéolojik la-pèrmète démontre pluzièr loküpasyon an-sézon inn dèrièr l’ot, akoz navé in takon ti-foyé fane-fané dann labri-la. La-dékouve in paké d’rèst zanimo, 274 zosman o-total. Zanaliz zosman-la i prouve ankor-in-kou lo manjé lété sirtou apartir d’la shasse pti zoizo tannn (Pétrel de Barau- Pterodroma baraui) — nou majine, malgré na pü la trasse jordü, zot té i nishe pa tro loin lajoupa — épila tanzantan, inpë d’kabri sovaj.
Konm po la « valé sekré », jist inn tipë zobjé lété abandoné dann labri : 2 pti-boute silèks pièr-a-füzi, sinonça pièr-a-briké, inn tij klou an-fèr forjé. Konm zobjé-la lété kouran dann lépok kolonial, i pë pa trouve la date égzakte lo bann zoküpasyon.
La plasse bann zosman dan la kavèrne i amontre zot té i ansèrve lo fon bien resséré po jète lo bann rèst, o-kontrèr landroi kouvèr par dovan, protéjé èk lo pti mür té i ansèrve po fé kui , po manjé, po shofé.
Lo rézülta bann sondaj arkéolojik èk anplüs lanvironman topografik i pèrmète amontre labri « HBC13 » té i ansèrve konm kanpman an-sézon, po la shasse bann zanimo (épila trouve d’ot shoz), dann zalantour po manjé. Lé pa fassil konète la kronoloji bann zoküpasyon, rantr’ 18èm-19èm sièk, akoz na pwin ditou zobjé lépok-la.
Po konète kiça la-rèsse an-promié dan labri « HBC13 » lé pa fassil nonplüs, akoz kissoi bann zésklav maron, kissoi bann shassèr d’Noir, sinonça bann pti Blan rodër d’jibié la-passe la, toute té i vive parèy. Parlfète lé possib lé troi groupe demoun-la, la-vive tèrla in moman doné ; ça mèm i tonbe lo problèm prinsipal po larkéoloji lo maronaj lil La Rényon.
CAROTENUTO A., 2006 : Les Résistances serviles dans la société coloniale de l’île Bourbon, tèz doktora listoir dessou la dirèksyon C. Dubois, 3 vol., Lüniversité Aix-Marseille I.
DIJOUX A.-L., 2014 : « L’archéologie du marronnage à l’île de la Réunion : le site de la ‘vallée secrète’ dans le cirque de Cilaos », dann DELPUECH A. et JACOB J.-P. (dir.), Archéologie de l’esclavage colonial, Actes du colloque international organizé par l’INRAP, le CPMHE, le MCC èk le MQB mois de mé 2012, Paris : La Découverte, pp. 245-260.
ÈVE P., 2003 : Les Esclaves de Bourbon, la mer et la montagne, Paris : Karthala, èk Sin-Dni La-Rényon : Lüniversité La Rényon.
JACQUOT E., 2014 : « De la découverte d’un cimetière d’esclaves à la création d’un service d’archéologie à La Réunion », dan DELPUECH A. (dir.) èk JACOB J.-P. (dir.), Archéologie de l’esclavage colonial, Actes du colloque international organizé par l’INRAP, le CPMHE, le MCC et le MQB moi d’mé lané 2012, Paris : La Découverte, pp. 83-94.