Lé deu-la i marshe ansanm konm lo rézülta bann sitüasyon partikülié dann shak bitasyon, anplüs ke la sitüasyon istorik.
Maronaj-la, kissoi pti konm gran, sar sürtou in déssizion pèrsonél, san di rien pèrsone, lèrk in lésklav i sove labitasyon po monte dan lé-o, kashiète dan la montagn èk bann sirk.
Nadéfoi, plüzièr rantr’ zot va roganize ansanm, bann kan maron. Bann zarshiv i di bien koman bann maron té i dsande koté bann bitasyon po rode manjé, zouti, jiska bann tantine. Maronaj-la lété là depi promié debü lo pëpleman, li la-rèste dann listoir La Rényon. Jist avan labolisyon lané 1848, lavé ankor bann maron par santène, désèrtin depi plüs 20-an.
Pandan pa-loin deu sièk lésklavaj dann Bourbon, park deu-troi tantativ soulèvman krazé vitman, la révolte Sin-Leu, lané 1811, cé lo sël la-arive o-boute. Si i rogarde bien révolte-la i voi koman bann zésklav lavé mète ansanm épila parkoman zot té i rode shavire lo sistèm lésklavaj.
Çak i fé romarke alü cé lo bann zésklav té i travaïye dan lé-O, té i dsande dan lé-Ba ouça inpé bann demoun lib té i vive. Mouvman-la va fé dann in gran dézord èk bonpé la raj. A-partir va arive in déviraj, in révolüsyon dan lo rapor inn èk lot : la për i rante po bann Blan, cé zot astèr i sove dovan la raj bann zésklav.
I rossanbe maronaj èk révolte cé deu zafèr a-par, mé-soman la révolte Sin-Leu i amonte bien koman toulédeu té i maye inn èk lot. Kissoi avan la révolte, kissoi kan lé po pété, sinonça jiska dann plüzièr mois an-suivan, i koze toujour dessi maronaj. Si bann maitr’ lavé për in lésklav té i majine révolte son toussël, fé d’piyaj sinonça d’krim, zot lavé plüs për ankor la révolte an-groupe. Po ça-mèm zot té i majine bann tiktak po zot protèksyon.
Akoz ça-mèm té i ansèrve toultan shabouk, té i mélanje diféran létni dessi bann bitasyon, épila té i kalküle lo kalité manjé konm lo soin po rande bann zésklav tro fèb po bataye, èk jist assé po done azot la forse po travaïye. Konm ça-mèm zot té i niabou garde zot dominasyon. Parlfète, rienk majine fé in révolte an-groupe té difissil, té i dépande in bonpé kondisyon.
Nora plüs 200 zésklav diféran lorijine (Zafrikin, Malgash, Kréol) diféran travaïy (Noirs de pioche, doméstik, forjron, komandër, touçala..) dan la révolte Sin-Leu.
La-prépare révolte-la, touléjour pandan plüzièr zané ; cé sürman kan bann Zanglé la-kapaye lil lané 1810, épila la-tire lo zarm dan la min bann maitr’, k’zot la-désside fé lo révolte. Dann guèr-la nora vréman in bonpé la violanse, kissoi koté lo bann zésklav, zot lavé tüé deu-troi Blan ékspré sinonça san fé ékspré, kissoi dan lo répréssion férosse va tonbe dessi zot. Bann révolté sar tüé par dizène dan lo batay sinonça zot va mor la jol. Dessi 25 kondané a-mor, 7 va gaingne inn grace, 3 va mor dan la jol avan i égzéküte azot, 15 sar dékapité èk la ash dann 5 ville diféran, po légzanp.
In bonpé zésklav navé toultan lanvi révolté , cé akoz in laspé natürèl zot la niabou amène révolte-la Sin-Leu ; konm la komüne navé pwin assé do-lo, bann zésklav lo Süd té oblijé rotrouve azot touléjour po sharoye do-lo dann in bassin ranpli toultan par in sourse an-lèr bann bitasyon, dan la ravine du Trou.
Atèrla mèm bann zésklav diféran maitr’ té i rotrouve souvan. Promié lidé révolte-la la-démare la-mèm. Lidé la révolte la-komanse fane partou a-partir landroi-la.
Bien sür bann zinsürjé-la té i vë sorte dann lésklavaj épila anplüs ke ça shavire lo sistèm. Zot la-trouve in soutien ansanm bann zésklav la komüne Sin-Lwi. Banna lavé rotrouve azot dann in travaïy po sharje pié-d’boi dessi lo Windham, in bato anglé, dan la bé Létan-Salé, mois d’déssanm 1810.
Lo bann zésklav rékizisyoné dan lo deu komüne va rotrouve azot pandan parla deu mois po prépare zot lidé fé in révolte zot toute ansanm.
Dapré lo bann zintérogatoir bann zésklav aküzé, i rossanbe cé lésklav Figaro té i prétan lü té niabou amène in bonpé zésklav Sin-Lwi po la révolte, alé voir, té mantër. Po ça-mèm la répréssion la-komansé épila la-fé lève la révolte tro bonër.
Na ankor innot zafèr va rande pli fassil po prépare révolte-la. Elie èk Gilles té i tonbe konm lo zaménër lo mouvman, la-parti maron kan zot travaïy dessi lo bato Windham té fini.
Depi lo 19 févrié 1811, i rotrouve zot trasse konm maron dan la prizon Sin-Pol. Zot la-rèste an-ndan deu mois. Cé-la zot i trouve d’ot zésklav anjolé po rézon zot maronaj, té i sorte dessi bann domèn Sin-Pol, konm çat Madanm Desbassayns . Po ça-mèm i trouve bann zésklav Sin-Pol èk Sin-Lwi dessi la liste bann zésklav té kapayé kan la révolte mois d’novanm 1811 té fini. Ça i di bien sürtou parkoman révolte-la té po shavire lo sistèm lésklavaj an-gran, pa rienk po Sin-Leu.
Anparmi bann zésklav dan la jol Sin-Pol, néna Philibert, lésklav in Libre de Couleur anjolé po rézon son maronaj. Li déssède lo 9 novanm 1811 somanké akoz li té bléssé depi la « guèr » kontr’ bann Blan.
I rossanbe navé d’ot zésklav lavé travaïye dessi lo Windham la-parti kashiète dessi bato-la, ansanm bann marin anglé té i protèje azot. Cé dessi bato-la mèm zot la-trape lo drapo zot va mète an-lér dan la révolte.
Kan mèm lané 1810, navé pwin bonpé zésklav dan la jol Sin-Pol, a-partir lo mois d’févrié 1811, nora in tralé, èk inpé d’fanm ansanm, po rèste an-ndan po plüzièr somèn. Po ça-mèm, bann zésklav diféran domèn va rotrouve azot, kan-mèm zot té i sorte pa koté bassin d’lo, po fane partou lo bann zidé la révolte.
La révolte va pété lo 5 novanm parsk la vèy, in bann zésklav Sin-Lwi, té fine di na inpé céd maron, té kapayé akoz Figaro lavé dénonse azot : navé Jean depi deu-troi jour épila Benjamin depi 11 mois.
Lo 7 novanm, lèrk bann révolté va dsande depi lo bassin d’lo jiska lo bann bitasyon, bann témoignaj, sürtou d’zésklav, i di lavé in lamayaj rantr’ « révolté » èk « bann maron » té i vien piyé lo bann kaz :
parla 7 ër, Paulin in lésklav M. Macé la-vnü di alü in bann Noir maron lavé antoure M. Armel Macé, li la-koure vitman po averti M. K/Lonet ; M. K/Lonet la-di alü rèste la-mèm èk son bann dalon, po lü mèm té i sava rode demoun apréça li va armonte dirèk… la-di lü té fine voir Mme K/Lonet dsande èk son mari ; lavé domande alü deu Noir po porte aèl…
Témoignaj Binjamin-la i konfirme lo bann maitr’ lavé sové.
Parfait, in lésklav kaf, sora kapayé èk deu pistolé, dapré lü cé M. Caro lavé done alü, po lü marshe ansanm bann shassër maron. Lü di ossi :
« kan lü la-vü lo trin-la (lo bann Noir), lü la pa majine té d’privé, lü la-majine té d’maron. »
In nafèr la-marke révolte-la cé k’la-délivre plüzièr zésklav la bitasyon B. Hibon :
« Gilles èk Elie lavé arive ansanm in bann Noir épila la-fé pète la porte lo gran kaz,… zot la-tire lo fèr Bastien, Joson, Zéphirin èk Elie. »
Lèrk lo prokurër i domande po koça la-mète azot dan lo blok bitasyon, i réponde alü :
« parsk lü lavé rèste maron troi somèn, navé in mois parla lü té amaré èk la shène. »
Nora pwin bonpé piyaj bann bitasyon, la pa mète dofé ditou dann batiman, la pa fé la violanse dessi bann fanm lib. Na rienk deu frèr Macé, té po rode défande bann révolté rante dessi zot domèn sora assassiné.
Lo batay rantr’ bann révolté èk in bann propriétèr navé lo zarm, Blan sinonça Libres de Couleur, apüyé par deu-troi zésklav fidèl, va éspasse dann in fon-d’ravine.
Bann zésklav jist èk zot sagay, zot ash èk deu füzi volé té kapayé vitman akoz bann Blan navé ankor inpé zarm-a-fë. Dann batay-la plüzièr dizène zésklav va mor, 150 parla sora kapayé apréça zot va rante la jol, inpé lo jour-la, inpé deu-troi jour an-suivan. Zot jüjman, kondanasyon apréça zot lékzéküsyon va éspasse mois d’mars 1812.
Kan la révolte èk la répréssion sora fini, va signale plüzièr zésklav la-parti maron. Dann rossansman 1812, plüzièr maitr’ i di néna inpé zot zésklav lé « o-kriminèl » sinonça « plassé an-jüjman » ; i trouve ossi bann zésklav « maron depi 7 mois » sétadir depi mois d’novanm 1811.
Dessi propriété Célestin Hibon, ouça Elie lété ésklav, cé la-mèm sürtou la-komanse majine, prépare épila démare lo mouvman, in foi k’la révolte sora fini, va déklare 6 zésklav, Kaf sinonça Malgash « maron depi la révolte. »
Innot shoz i amonte koman la révolte èk maronaj té an-suivan. Cé lo sistèm répréssion. Té i ramène pa lo bann maron shassé épila kapayé dessi lo domèn, plüpar-d’tan zot té égzéküté. Bann shassër d’Noir, konm prëv zot lavé fé zot travaïy, té i raporte kissoi lo zorèy, kissoi lo koté d’min droite lo maron.
Ce dékoupaj lo kor demoun, bann zanpütasyon, té i ronié la dinité lo mor. Mèm-tan lo dékapitasyon bann kondané la révolte 1811, nora toujour lo dékoupaj bann manb. Anplüs keça i romarke zot té i déplasse in morso lo kor. La tète Jasmin èk Géréon, égzéküté Sin-Dni, sora transporté épila somanké ékspozé Sin-Leu. Ça té sürman po mète la për dan la tète bann zésklav.
I pë romarke navé pwin tro d’fanm dann révolte-la konm dann maronaj, ça té i amonte bien koman zot rézistanse lété plito dann lorganizasyon zot famiy.
Elie èk 3 son bann frèr sora dékapité épila va arète zot momon po intéroje aèl. Gilles èk son papa va mor dan la révolte, son momon èk son sër va rante la jol apréla va largue azot.
La-fé jist in sël révolte dessi deu sièk lopréssion, mèm-tan, maronaj navé par milié, ça i amonte bien koman bann maitr’ té i niabou tienbo zot zésklav. Lété plüs fassil éssèye fé in nafér, konm alé maron, par ou mèm.
Boudükonte la révolte la-foute dann fon. Çak la-niabou alé maron, plüpar-d’tan la pa rèste tro lontan.
La révolte la-düre jist deu-troi jour, dann komansman mois d’novanm 1811, rienk dessi in morso lé-O Sin-Leu, mé-soman po bien konprande alü, i fo rogarde lo tan la-mète po prépare alü, épila lidé promié débü fé alü an-gran. Anplüs keça, va marke tèlman lo bann lib po plüzièr zané, lü va nouri la për lo bann maitr’, épila apré labolisyon, va ramasse mantër, va ronié son listoir.
Cé bann Blan mèm po koze dessi révolte-la va ansèrve bann mo la guèr èk la révolüsyon bann Noir. Ça i amonte bien koman ça la-rèste dan la tète lo bann lib, épila koman mouvman politik-la lété inportan.