Parlféte, jiska jordi na pwin in « centre d’interprétation » po transmète épila anlérize kissoi listoir lo maronaj konm çat lo Royaume de l’Intérieur la tienbo parla 185 zané èk in lorganizasyon sossial parèy çat bann shéfri malgash.
Lané 1998, la-fète lo 150èm lanivèrsèr labolisyon lésklavaj La Rényon. La-anprofite po fé in gran léspozisyon té i apèle : Regards croisés sur l’esclavage : La Réunion 1794-1848, dann Müzé Léon Dierx Sin-Dni, po roganize bien toute konéssans èk toute doküman néna dessi listoir lésklavaj èk la trète La Rényon.
Sora lokazion po amontre in bonpé doküman istorik. An-plüs lo bann tèks, néna zimaj an kantité èk bann karte la pa ansèrve tro jiska jordi, sirtou çat depi avan 1794. An-plüskeça, fète-la sé in bon lokazion, po bann lassossiasyon komanse réfléshi dessi lo bann landroi po la mémoire lésklavaj. Mois d’mars 2007, siklone Gamède, la-sharoye la sab bordmèr Sin-Pol, la-démonte in boute lo mür simétièr marin, épila la-détère bann morso léskélèt demoun dessi la plaj. Bann sèrvis Léta la-anvoye vitman in larkéolog po roganize bann fouy landroi-la. Bann zanaliz arkéolojik la-trouve bann léskélét-la, lété çat zésklav, anparmi, désèrtin lété « primo-arrivants ». Sé par lo bann dent la-fé konprande ça, parsk dan lo tradisyon banna té i taye pointü lo bann dent dovan. Na rienk bann promié moun ésklavizé té i sorte Lafrik, dessi la kote konm dann lintériër lo kontinan, té i porte bann sign tradisyon-la. Ça i égzisse pü dan la sossiété ésklavajist, ségrégasyonist Bourbon, apartir lo promié jénérasyon zésklav la-énéte dessi lil.
Barthémy Roger, skulptër. [18..]. Gravür.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon.
Deu lévènman-la la-pèrmète, malgré lo dizéne lané té i sépare inn èk lot, ardone inn plasse lo maronaj dann listoir lésklavaj la koloni. Fü t’in-tan la roshèrsh èk lo térin té i préfère travaïye a-par, lèrk bann shèrshër konm demoun la sossiété sivil, té i rèste shakinn son koté, té i rotrouve pa po mète ansanm. Sinonça jist inn ti-guine. Jordi nou kroi i fo maye lé deu fasson travaïye, èk d’ot ankor konm létnolinguistik, lonomastik, lantropoloji, la litératür konparé, loralité, la jénéaloji, èk lo kartografi lontan èk koméla, po mië konète, mië konprande nout téritoir èk son listoir.
Depi lané 2013 jiska lané 2016 par in mayaj bann dissipline dan la roshèrsh, lo Service Régional de l’Inventaire (SRI) La Rényon i réponde bann késtion nou navé ankor, konm çat bann kondisyon la vi touléjour bann Maron, kèl shemin zot la-prande, kèl koté zot la-résté épila zot lorganizasyon sossial…
Po étüdié lo maronaj, lé oblijé konète tout çak la fine trouvé konm doküman, konm liv dessi lo tème-la. An-plüskeça, i fo rogarde toute lo bann travaïy siantifik néna dann lünivèrsité, zarshiv, bibliotèk, bann santre dokümantasyon éspéssializé èk bann kolèksyonër privé. Nou la-rossanse lo travaïy dessi maronaj dan la roshèrsh istorik, la prodüksyon artistik épila bann roman. Konm ça mèm nou la niabou rajoute dessi késtion-la, çat lo bann « mythes » lèrk ou étüdié lo maronaj. Konm ça mèm i voi lo mayaj sinonça koman i maye pa rantr’ la roshèrsh épila koman lü passe dan la prodüksyon litérèr èk artistik.
La Rényon, dann toute landroi ouça i ramasse lo pë doküman nou koné koméla, néna parla 600 liv, lartik siantifik, bann lakt kolok, tèze, mémoire, lanrojistreman kissoi jist lo son sinonça vidéo. Anndan-la na jist 15 % i koze dessi maronaj. Sé akoz maronaj i konte pa tro dann listoir lésklavaj ? Sinonça bann shèrshër la pa trouve assé d’prëv istorik po ranforse zot lanaliz ? Somanké néna deu-troi késtion i fo pa tro koze dessi ?
Trouve çat i fo konète épila rogarde tanzantan si lé toujour bon, sé in laksyon sitoyen po pèrmète la sossiété di kiça èl i lé par rapor son listoir èk son téritoir. Mé soman bann konéssans-la i sèrve pa rien si i fane pa partou. Akoz ça mèm depi lané 2016, lo SRI la-rouve in léspozisyon Maronages : Refuser l’esclavage à l’île Bourbon au XVIIIe siècle èk in shemin médiasyon kültirèl an 5 létap.
Lané 2013, nou la-démare lo roshèrsh dessi maronaj ansanm lo bann rapor « retour de détachements » dan la séri C Zarshiv Départman La Rényon. Parsk lo bann rapor navé pwin inn-a-l’ot mèm kantité zinformasyon, nou té oblijé bien rogarde lo bann doküman po tire défo kan navé anndan, épila, mèm-tan, ésplike bien koman lété dann lépok-la po demoun mië konprande. Nou la-shoizi ansèrve lo pèrsonaj François Mussard po amonte lo kontèks kültirèl, ékonomik, politik. Cé son bann rapor i done plüs zinformasyon. Nou té i vë pousse nout létüd dessi son lanvironman sossial po fé rante dann nout lanaliz lézot doküman lo séri C té i koze dessi lü (lo bann landroi ouça lü la fé domande konséssion i pèrmète bien konprande son dégré d’konéssans par rapor lo téritoir ; prime an-zésklav « pièce d’Inde » plassé dan lo bann zabitasyon). Cé Loran Hoarau la-dévlope la manièr travaïy-la, po rotrasse la jénéaloji shak moun navé dan lo bann détashman. Lü la-romonte jiska bann primo-arrivants dapré lo Dictionnaire Généalogique de Bourbon. Konm ça mèm lü la-niabou trouve lo bann lien, kissoi rolijië konm sivik, té i rassanbe lo bann manm lo mèm détashman, lèrk lo bann rapor té i koze pa dessi ça. Bann doküman léta sivil zot tour, i done plüs ransèyman dessi lo bann métié èk lo karièr bann manm lo détashman. La manièr Loran Hoarau la-fé i pèrmète mië konprande lo bann détashman épila parkoman zot la-arivé, koman zot pouvoir té roganizé, koman zot navé in léfikassité térib dessi lo térin.
In Les Marrons / Louis Timagène Houat, Paris, Ebrard, 1844.
Kolèksyon Biblioték départman La Rényon
Par rapor la période 1739-1765, list-la i akorde èk la kronoloji. Somanké i manke deu-troi pièsse mé soman néna in bon kantité. Touçala i done in bonpé zinformasyon.
Astèr nou koné bann ravine i tonbe la porte po rante dan lo bann léspasse maronaj. Bann diféran group maron fané dessi lil i sorte sirtou Madagaskar. Malgré navé, anparmi bann moun ésklavizé depi Madagaskar, diféran lang èk diféran kültir, toulpë té i gaingne koze in mèm lang. Akoz ça mèm zot la-niabou roganize in sossiété maron, politik konm militèr, té i tonbe konm in ménasse po la koloni. Parsk bann maron i mète toultan in préssion militèr violan, ansanm lo ranfor lo férosse Tafika Mainty (Larmé Noir sinonça Sékré), lo gouvèrnër lépok-la la-mète an-plasse bann « détashman shassër bann Noir maron » ansanm in bann kolon parsk navé pwin assé solda po défande la koloni.
Kolèksyon Zarshiv Départman La Rényon
Par ékzanpe, dann rapor lo rotour détashman François Mussard lo 31 oktob 1715 lé marké :
Dan la riviér Sint-Étiéne, landrwa i apél Komansman Lilét-a-Korde (…) « Lo dénomé Mussard lavé demande lo dénomé Grégoire blessé si navé d’ot maron dann zalantour sinonça si zot lété toussël anparmi zot bande. Li la-réponde navé deu kanp par l’ot koté lilét avèk inn jüsteman té çak lo détashman noré vü, ouça zot té sava kan zot la-trouve troi Noir-la. Noré 50 maron kissoi noir sinonça négrès kissoi zanfan épila dan l’ot kanp plüs pti plassé par anlèr çat-la èk in distans inn lië, noré 10 maron kissoi noir sinonça négrès ansanm zanfan .(…) Mussard i déklare noré dann kanp-la 30 kaz an bois ron. Anndan-la i rosanm té in lojman po 3, 4 sinonça 6 Noir konm lo dénomé Grégoire la raporté .(…) Lo dénomé Mussard, té i koné dapré son gran lespérians bann maron i kashièt dann kaverne épila dan la tèr çak zot néna konm rishès kapayé, li noré fé rode ça dann kan-la épila dann zalantour par bann Noir té i suive lo détashman. Zot noré trouve dann in pti kavèrn deu füzi bon léta sharjé épila dan lo trou in pié d’boi in füzi deu-kou ansanm bann bal-füzi épila dann in krë, troi-kar d’liv la poud parla, èk 11 marmit diféran grandër, plüziér ash, sèrpéte, piosh » .
Lo détashman : François Grosset, Antoine Mussard, Gaspard Lautrec, Henry Hoareau, Sylvestre Grosset, Joseph Hoareau (lo papa), Jacques Hoareau garson Noël, Louis Lauret, Antoine Cerveau, Claude Garnier.
Kan i lire lo bann rapor dessi lo rotour la « shass bann gran maron » nou aprann koman lo bann vilaj maron lé bien roganizé po vréman. Néna in popülasyon demoun èk marmay la-énéte lib an-maronaj, té i done azot lo nom « kréol dé bwa » èk deu-troi gramoun an-plüs. Inpé zésklav i profér « jéte zot kor dann fon ranpar » olérk fé kapay azot. I souke bann zanfan lérk zot paran lé mor dann batay èk bann détashman. Inpé d’kanp maron lé inportan par la kantité demoun i vive anndan ; lo bann kaz an boi-ron lé solide, bann zouti, çak zot té i ansérv touléjour, karo la tér planté an mayi, patate du « perroux » èk toute kalité légüme, i amonte bien koman bann vilaj-la té réste an plasse lontan. Anparmi çat té kapayé, inpé i déklare zot lé maron depi parla vint-an. Désèrtin la-shapé depi l’Ile de France, i tonm 200 kilométe apré la kote Bourbon, po tashmaniér alé jiska Madagaskar par la mèr ! Nana bann kanp po alé kashiéte si bann milissien i atake…
Bann vilaj dann zilét, bann pti plato formé par lérozion souvandéfoi kosté èk in landrwa nana de-lo, néna in protéksyon par in palissade « do boi piké » èk par-anba, in bann kanal ansanm bann poto d’boi la pointe té i passe dann fé po rande plüs dür, piké anndan. Bann piéj-la té kashiéte an-dsou zérbaz, té pë blésse sérié lo bann shassër détashman . Bann zilét-la lé kalkülé dan lo tiktak bann maron ; zot i bouje lilét-an-lilét po éskive bann détashman, anprofite mèm-tan in léspasse garanti, èk in rézérv manjé épila bann kashiéte po lé-zarm. Bann maron i oküpe bien bann zilét-la par rapor zot tiktak. Bann ravine, pti piton, séré, cé d’shemin i rolié bann zilét inn-a-l’ot po forme larshipél lo Royaume de l’Intérieur. Bann maron néna lo shien po prévien azot si in moun déor i arive épila lé riskab blésse sérié bann shassër.
La vi bann maron lé roganizé po rande fassil zot déplasman, malgré i rossanbe néna deu-troi plasse konm Lilét-a-korde, la-rogroupe jiska troi jénérasyon maron instalé dapré in rapor détashman lané 1752. I fo lo nom in plasse i di koman li lé .
Dépi lané 2005 par lo travaïy Charlotte Rabesahala, lonomastik par rapor lo maronaj dan La Rényon la-dévlopé. I pérméte rotrouve bann parole demoun ésklavizé dan lo bann toponime èk bann lantroponime i trouve jiska jordi dessi bann karte lil, mésoman lo nom èk la manièr di ali la-modifié füramezir, parlféte jordi i trouve pü koça li té i vë di promié débü .
Lanaliz épila litérprétasyon lo bann rézülta la roshérsh dann plüziér doméne, i pérméte bien voir bann mo té i ansèrve dann maronaj épila kél koté zot i sorte, kissoi çat bann « détashman shassër d’Noir » konm çat bann maron parzotmém. In nouvo léspas i énéte dann lil « le Royaume de l’intérieur » ouça zist çat i koné (bann maron) i niabou alé, zot i transméte èk la parol inn-a-l’ot lo karte lé-O lé dann zot tèt, po trouve zot shemin, rotrouve azot, protéje azot par rapor shassër épila roganize zot vi apré la mor.
Lo triaj èk lo kroizaj tout bann zinformasyon-la la-pèrmète trasse in kartografi lo maronaj dann 18èm siék ansanm la konéssans bann kanp Gran Maron. Dessi la karte lo maronaj i rotrouve bann toponime marké dann bann doküman tout lépok mayé ansanm. Çak bann maron la-doné néna in lorijine malgash. An-plüskeça néna, an-fransé , çak bann shassër maron la-doné.
Po Charlotte Rabesahala, « la toponimi léspas lo maronaj i done in linvantér bien fourni lo bann rosours néna dessi lo téritoir kissoi po lo manzé konm po la guér èk la rézistans. Li trasse in vré jéografi kissoi fizik, moral konm spiritüél po in ‘Royaume de l’Intérieur’ va ansérve po bann groupe diféran, jénérasyon an-jénérasyon » .
Mésoman la fin lo gran maronaj i komanse arivé füramezir lo téritoir i rétréssi, mémtan bann kolon i oküpe plizan-plüs lé-O 19èm siék apartir, épila i komanse la kolonizasyon ofissiél lé-troi sirk. La rézistans bann Noir lé krazé mésoman li lé toujour la-mém. Malgré bann doküman i koze pa tro dessi ça, bann group maron va tienbo ansanm jiska labolisyon lésklavaj lané 1848.
Na pwin lontan la-komanse konéte listoir maronaj La Rényon an késtion. La-done anou zinformasyon vréman inportan. Mésoman i fo ashéve rode ankor po fini, i fo rogarde koman la popülasyon la anvi po vréman, konéte lo maronaj konm in rézistans, po done ali tout son plasse dann nout listoir lokal konm nasyonal.