Laktualité

Lo füzi François Mussard, shassër bann maron

10 mé 2024. Po lo 19èm Journé nasyonal la mémoir lésklavaj, lo bann trète èk zot labolision épila ansanm la Fondation pour la mémoire de l’esclavage, lo müzé istorik de Villèlle i fé in lonér po «lo füzi Mussard».

Larm-la i prétan cé lo füzi lo Roi Louis XV la-fé kado François Mussard, in shassër zésklav renomé dann lil Bourbon, an romèrsiman son travaïy. Po done lanvi domoun fé la shasse bann zésklav la-parti maron, la Compagnie des Indes i anbarasse pa po fé bél-bél kado po lo konte lo Roi la Franse.
Lané 1754, François Mussard, lo pli gran shassër zésklav maron té i komande in patrouy, la gaingne ansanm la Compagnie des Indes, an romérsiman son travay, in füzi èk deu pistolé dékoré èk lo blazon la konpani an-larjan.

Inscription gravée sur la pièce de pouce : DONNE PAR LE ROY

Dann 18em sièk, lo mékanik siléks bann füzi i fé k’té konpliké po tiré, parlfète cé rienk bann shassër lé plüs gabié té i niabou tiré épila rosharjé inn dérièr l’ot, san arète kour dérièr bann zésklav.
Kan i rogarde bien füzi-la, i romarke koman po fé pète larm-la, lé pa par in platine an silèks, mésoman lé par in sistèm kapsül konm i di, a-pèrküsion, plüs modèrn, la-invante dan lané 1807 (la date la-dépoze lo brévé) : lo shien i kongne dessi in kapsül an fulminate de mercure, promié lamorse par rapor lo shok …

Mésoman, i romarke bien platine-la lé kalkülé po fé rante in sistèm silèks (lo trou pardvan) èk lo bassiné dékoupé po mète son plasse in shominé. Shanjman-la, lavé fé apré kan bann kapsül platine té fine arivé, parèy la plüpar bann zarm dann débi 19em sièk, la-ansérve ankor apréça, ça i démanti pa la date lo füzi konm lo nom son propriétèr.

« Füzi Mussard, gardien la mémoir »

In léspozision anlèr létaj lo Müzé de Villélle jiska lo 20 déssanm 2024

« I ansèrve ali po shasse zanimo. An-promié füzi-la lé fé po la shasse. Apréça, li tonbe konm in lobjé « po rakonte la mémoir » akoz lassassina bann zésklav dann lépok-la.

Lané 2023, dan lo plan « in klass, in lëv ! », lo füzi François Mussard la-sèrve konm démaraj po lo projé bann zélèv lisé profésyonèl François de Mahy Sin-Piér (La Rényon).

Po la Nuit Européenne des Musées bann zélèv an-promière BAC PRO AMA Communication visuelle et plurimédia la-prézante in déssin zot la majiné a-partir lobjé patrimoine-la, anlèr létaj lo müzé.

Lo gran déssin dessi lo mür zot la-majiné avann fé, i amonte lo mayaj rantr’ demoun èk zanimo, lo jibié èk zésklav, po ça zot la-shoizi déssine in bann bébète. Zot la-amonte ossi çat bann zésklav té i kültive dann domèn, 17e sièk apartir, konm koton, kafé, kann.

IN PORTRE FRANÇOIS MUSSARD PAR LÜ-MEM

In zélév lisé François de Mahy la-fé

Domoun i koné jist mon nom, Mussard, mon pti nom François i fé plüs për ankor. Mwin lé né 25 novanm 1718 laba Argenteuil. Lo garson in kolon.

A mwin-mèm lo ronomé shassër zésklav maron dann lil Bourbon. I di mwin la « pürje » dizon tout lo bann sirk, son bann kan-maron épila in léjann i di konmsa sé mwin toussël la-tüé lo deu plüs gran shèf, Mafate èk Simandéf. 18èm sièk apartir, in bann zésklav la-komanse alé maron dan lé-O, ouça zot la-roganize zot kan poudbon. Mésoman souvandéfoi, zot lé oblijé ardsande dan lé-ba po vole zanimo, zarm, jiska bann fanm zésklav. Lo bann propriétèr i prande la kolér aforstan i vole azot, i di konmsa, va done in bon moné lo moun va trouve azot po tüé azot. Ansanm mon lékip nou roganize bann léspédisyon po boshe azot.
Na poin rienk mwin konm shassèr, mésoman domoun i koné amwin èk mon lékip nou tienbo, nou larg pa. I kri amwin « san-fatig », i di konmsa mwin lé jiska kapab rosharje mon füzi mèm-tank’ mi koure. Mwin la pa atande bann lord ofisyèl po roganize mon lékip, parlfète cé mwin lo plüs kador po fé travay-la. Lané 1744 apartir va pèye amwin po fé ça.

La Compagnie des Indes i kadote amwin konm rékonpanse in bébète füzi èk deu pistolé èk la kross an larkan.
Lërk i souke lo maron vivan, mwin lé san-pitié tél lé marké dan lo kode noir po La Rényon dann son lartik 38.

Koud’ fouét, in zorèy koupé èk in flër de-lys marké promié kou, in deuzièm flër de-lys èk lo jaré koupé deuzièm kou, la korde dann kolé troizièm kou.

« Ésploratèr lé-O » néna plüzièr landroi inportan i porte mon nom, tél la kavèrn Mussard, i tonbe laltitüd parla 2150 mètr’ dann kér Piton dé-Nèj.

©Lycée professionnel François de Mahy Saint‑Pierre (La Réunion). Tous droits réservés
Partaje paj-la
dessi rézo sossial
   
Artourne dessi zaktualité